V posledných týždňoch bola v strednej Európe po takmer troch rokoch diagnostikovaná vtáčia chrípka. Pokiaľ v okolitých krajinách – v Poľsku a Maďarsko to bolo aj vo veľkochovoch hydiny, na území Slovenska je to rovnako ako v minulosti iba v drobnochove hydiny v domácnosti.
Na prelome rokov boli v Poľsku objavené 4 ohniská vtáčej chrípky na farmách – na farme so 65 000 nosnicami a na 3 farmách s 12 000, 10 000 a 21 000 ks moriek. V poslednom týždni boli v Maďarsku objavené 2 ohniská vtáčej chrípky – na farme s 53 000 ks moriek a na farme so 115 000 ks kačíc.
Na Slovensku sa vtáčia chrípka aj v minulosti vyskytovala iba u voľne žijúceho vtáctva a v drobnochovoch hydiny v domácnostiach, kde boli sliepky infikované migrujúcimi vtákmi. A keďže práve tie sú šíriteľmi vtáčej chrípky, veľmi ohrozenými sú preto aj veľkochovy nosníc s voľným výbehom, ktoré v poslednom období propagujú najmä ochranári a zahraničné obchodné reťazce. V týchto chovoch prichádza ku kontaktu s voľne žijúcim vtáctvom a vzniká tu nebezpečenstvo rozšírenia infekčných ochorení. Preto považujeme klietkové chovy nosníc za najbezpečnejšie.
Dôvody prečo sa vtáčia chrípka v SR neobjavila doteraz vo veľkochovoch hydiny:
– 99 % slovenských chovov hydiny je v uzatvorených halách, kde voľne žijúce vtáctvo nemá prístup,
– vysoký objem investícií vynaložený v nedávnom období slovenskými chovateľmi na rekonštrukciu fariem, vrátane najmodernejších ventilačných a klimatizačných zariadení,
– veterinárny dohľad na farmách a stály veterinárny dozor na našich bitúnkoch,
– chovné priestory na farmách sú po každom turnuse dôkladne vyčistené a dezinfikované,
– voľne žijúce vtáctvo nemá prístup ku krmivu ani napájacej vode na farmách,
– základné opatrenia proti vtáčej chrípke sa uplatňujú počas celého roka.
Aj napriek tomu je vtáčia chrípka nočnou morou každého chovateľa hydiny a o veľkochovoch to platí dvojnásobne. Aj preto na všetkých hydinových farmách na Slovensku platia v súčasnosti sprísnené prevádzkovo-hygienické opatrenia:
– mimoriadne interné veterinárne kontroly chovov,
– zákaz vstupu cudzích osôb vrátane áut na farmy, autá s krmivom musia prechádzať cez dezinfekčné brody, zamestnanci farmy cez rohože s dezinfekčným roztokom, aj nemrznúcim
– zamestnanci sa prezliekajú do pracovných odevov v priestoroch farmy,
– nie je možné striedanie obsluhy medzi jednotlivými halami,
– obsluhujúci personál má zákaz chovu hydiny či exotického vtáctva v domácnostiach a ani sa nemôže v takýchto priestoroch zdržiavať,
– na vodných plochách pri farmách spolu s poľovníkmi plašia chovatelia migrujúce vtáky.
Keďže sme jediná krajina strednej Európy, ktorá v posledných rokoch nemala problémy s vtáčou chrípkou vo veľkochovoch hydiny, ani s inými aférami, ktoré sprevádzajú dovážanú hydinu a vajcia, slovenskí spotrebitelia sa nemusia obávať týchto potravín slovenského pôvodu. Práve naopak, mali by sa orientovať výhradne na slovenskú produkciu.
V prospech konzumácie slovenskej hydiny hovorí aj fakt, že v posledných 2 mesiacoch roku 2019 boli na Slovensku veterinárnymi kontrolórmi stiahnuté z predaja 2 nevyhovujúce výrobky kuracích pŕs, v ktorých bola zistená prítomnosť salmonely a pochádzali z Poľska.
