Únia hydinárov Slovenska pokračuje v tradícii organizovania odborného seminára, určeného všetkým, ktorí pracujú v hydinárskom odvetví, alebo s ním nejakým spôsobom spolupracujú. Aj nedávny 29. ročník priniesol vyše dvojstovke prítomných množstvo cenných informácii, rád, výstupov z vedeckých a výskumných bádaní či novinky z oblasti chovu, ustajnenia, kŕmenia a napájania hydiny, veterinárnej starostlivosti prípadne hodnotenia rôznych vonkajších faktorov na úžitkovosť brojlerov a nosníc.
Ako viackrát zaznelo vo vystúpeniach odborníkov zo Slovenska i zahraničných hostí, hydina ako hospodárske zviera si vyžaduje špecifickú starostlivosť a vysokú chovateľkú disciplínu. Je citlivá na rôzne vplyvy tak z bezprostredného okolia, ako aj z vonkajšieho prostredia, ktoré môžu ovplyvniť jej úžitkovosť a zdravotnú kondíciu. Veľmi dôležitý je preto samotný výber vhodného systému pre chov kurčiat, či už sú to klietky, podstielka alebo voliéry. Tomu treba prispôsobiť prísun krmiva a vody, osvetlenie, klimatizáciu a ventiláciu priestorov. Pritom treba rozlišovať medzi mladou hydinou po naskladnení a staršou pred vyskladnením, pretože jej požiadavky podľa dĺžky života sú rozdielne.
Bulharský odborník Kristian Draganov hovoril o skúsenostiach pri nahradzovaní sóje krmivom zo slnečnicového šrotu. Zdôraznil, že hľadanie nových zdrojov proteínov vo výžive ľudí a zvierat je celosvetový problém, ktorý musia riešiť jednotlivé vlády. V Bulharsku už niekoľko rokov úspešne dokážu aj vo výžive hydiny uplatňovať slnečnicový šrot. Hoci vysoký obsah čistej vlákniny bol prekážkou pre jeho širšie využitie, už patentovanými technológiami vedia tento problém riešiť a zvyšovať tak výživovú hodnotu šrotu. Dosahujú rovnaké, prípadne lepšie výrobné výsledky v chove hydiny v porovnaní so sójovým šrotom, navyše takáto zložka krmiva neobsahuje škodliviny, alergény ani GMO.
Prof. Eva Tumová z České zemědelské univerzity v Prahe analyzovala vplyvy spôsobov kŕmenia na intenzitu rastu a jatočnú hodnotu kohútikov. Ako uviedla, v posledných tridsiatich rokoch došlo k významnému zvýšeniu úžitkovosti kurčiat. Klasické brojlerové kurčatá sa však nedajú použiť k predlženému výkrmu a preto vznikli 3 druhy genotypov – rýchlorastúce, stredne rýchlo rastúce a pomalé brojlery. Najmä pomaly rastúce kurčatá majú nižšie požiadavky na živiny. Pri pokusoch s nižším obsahom N-látok o 6 % mali takíto kohútikovia lepšiu výkrmnosť, pri stredne rýchlo rastúcich nebola úžitkovosť nijako ovplyvnená a pri rýchlo rastúcich bola horšia. Pri použití reštrikcie (70% ad libitum madzi 14. – 21. dňom veku) sa mierne zlepšila úžitkovosť pomaly rastúcich, u stredne rastúcich sa zhoršila kvalita mäsa. V prípade rýchlo rastúcich sa znížil úhyn, ale rast a spotreba krmiva boli horšie než u kurčiat kŕmených ad libitum, vyplýva z výskumov českej profesorky.
Zástupca holandskej spoločnosti zaoberajúcej sa výrobou kŕmnych zmesí MVDr. Branislav Gmuca poskytol niekoľko praktických rád na zlepšovanie výsledkov u hydiny. Dôraz položil na zoohygienu, potom na manažment mikroklímy, krmiva či vody, ktorú označil za “zlato” pre hydinu a na napokon na vakcináciu. Jej úlohou nemá byť prevencia ochorenia a ochrany kurčiat, ale stimulovanie a posilnenie imunity.
Výsledky výskumu tepelnej záťaže brojlerov v chovateľskej praxi prezentovala doc. Jana Lendelová z SPU v Nitre. Termovízne merania ukázali, že teplota betónoveho povrchu bola vyššia ako teplota slamenej podlahy, čo sa odrazilo aj na vnútornej teplote hál. Preto treba hľadať prídavné spôsoby ochladzovania práve v podlahách a zónach zvierat v záujme dosahovania ich želateľnej úžitkovosti.
O rozdieloch medzi chovom nosníc v klietkach a vo voliérach a ekonomických dopadoch tejto zmeny na chovateľov hovoril Benedikt Käuper z nemeckej hydinárskej spoločnosti. Tlak obchodných reťazcov na producentov vajec označil za neodvratný a tak klietky budú musieť postupne vymeniť za voliéry. To znamená meniť haly, ustajnenie nosníc a chovateľské postupy. Starostlivosť o nosnice vo voliérach musí byť vyššia ako pri klietkových chovoch, v opačnom prípade hrozí nižšia znáškovosť a väčší úhyn sliepok. Pripomenul, že chovatelia majú obavy z kanibalizmu nosníc, zo zvyšovania mortality a nárastu spotreby krmív, preto je nevyhnutne mať na každej farme kvalifikovaný chovateľský personál.
Základným parametrom úžitkovosti oravky žltohnedej sa venovala RNDr. Emília Hanusová z Výskumného ústavu živočíšnej výroby. Je to naše jediné plemeno kury domácej, ktoré však akosi zostáva mimo záujmu stredných a drobných chovateľov. Ak sa situácia čoskoro nezlepší, môžeme o oravku prísť.
Na spoločenskom večeri ÚHS ocenila za dlhoročnú prácu v hydinárstve Ing. Vieru Bulíkovú zo SHP Turčianske Teplice, agropodnikateľa – chovateľa hydiny Ing. Pavla Kuklu z Urminiec a riaditeľa spoločnosti Biogal Špačince Eduarda Ruisla. Všetci pracujú v hydinárstve vyše 30 rokov.
