Ako odznelo v správe, ktorú predniesol predseda ÚHS Ing. Timotej Husár, v 2018 sme zaznamenali medziročne nárast produkcie v chove hydiny o 1,5 %, v reálnom vyjadrení je to viac o 1 658 ton živej jatočnej hmotnosti. Produkcia živej jatočnej hydiny v minulom roku bola na úrovni 114 560 ton, z toho bolo 105 510 ton kurčiat s medziročným nárastom o 0,4 %, 6 151 ton sliepok s nárastom o 11,6 %, morky sa dostali na úroveň 2 741 ton, čo je medziročný nárast o 28,1 %. Dlhodobo pretrvávajúcim problémom je vodná hydina. Pri kačiciach sme síce vo veľkochovoch dosiali 40 percentný nárast, ale stále je to celkove iba 98 ton, pri husiach je to ešte horšie, veľkochovy klesli o vyše 10 percent na 58 ton. Keď to zhrnieme, tak v živej hydine má produkcia brojlerových kurčiat podiel 92,1 %, produkcia sliepok 5,4 %, produkcia moriek 2,4 % a produkcia vodnej hydiny spolu 0,1 %. Napriek nárastu produkcie živej jatočnej hydiny v období rokov 2013 až 2018 je dnešný stav stále pod úrovňou výroby v roku 2000.
Priemerná jatočná hmotnosť brojlerových kurčiat medziročne poklesla z 2,16 kg na 2,12 kg, u sliepok medziročne vzrástla z 2,16 kg na 2,26 kg. Priemerná jatočná hmotnosť moriek poklesla z 10,75 kg na 9,63 kg, jatočná hmotnosť kačíc v roku 2018 vzrástla z 2,99 kg na 3,31 kg a priemerná jatočná hmotnosť husí išla hore z 5,39 kg na 5,50 kg .
Keďže štatistické údaje za rok 2018 ešte nie sú stále zverejnené, na základe údajov o produkcii živej jatočnej hydiny a jej predaji a vývoze odhadujeme produkciu hydinového mäsa v SR za rok 2018 v objeme 73 698 ton, čo predstavuje medziročne nárast o 5,4% – o 3 803 ton. Na 1 obyvateľa sme vyprodukovali 13,54 kg hydinového mäsa, čo nás zaraďuje na posledné priečky v rámci EÚ. Ak vychádzame zo spotreby hydinového mäsa v SR na úrovni 20,4 kg na jedného obyvateľa ročne, sebestačnosť Slovenska v produkcii hydinového mäsa je na úrovni 66 %. Tento údaj výrazne zaostáva za priemerom ostatných krajín EÚ ako aj plánovanou domácou sebestačnosťou na úrovni 80 %.
Sebestačnosť v produkcii konzumných vajec sa dlhodobo pohybuje v rozmedzí 90 – 100 %, čo je najvyššia hodnota spomedzi všetkých živočíšnych komodít. V roku 2018 sa sebestačnosť v produkcii vajec dostala na úroveň 92,7 %, keď sme vyprodukovali 1,248 miliardy ks vajec, čo predstavuje nárast oproti roku 2017 o 1,2 % – o 15,1 miliónov kusov. Z toho bolo 1,11 miliardy kusov konzumných vajec. Priemerná znáška na 1 sliepku sa zvýšila medziročne z 200,5 ks na 203,8 ks.
Únia hydinárov Slovenska v snahe po zvyšovaní sebestačnosti v produkcii hydiny a vajec v SR v uplynulom období prišla s niekoľkými návrhmi, ktoré po medializovaní vzbudili spoločenskú diskusiu a boli podnetom aj pre politikov. Keďže štát bude postupne v plnej miere uhrádzať stravu žiakom v školských jedálňach, ÚHS upozornila, že z dôvodu nízkeho podielu slovenského hydinového mäsa ako aj ostatných slovenských potravín, tieto finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu skončia u zahraničných spracovateľov hydiny. Preto je nevyhnutné prijať také legislatívne kroky, aby sa výrazne zvýšil podiel slovenskej hydiny a vajec v školských jedálňach. Ďalšia iniciatíva ÚHS spočíva v tom, aby verejné stravovacie zriadenia mali povinnosť na jedálnom lístku presne uvádzať pôvod vybraných druhov potravín vrátane hydinového mäsa a vajec. Najmä tých, u ktorých boli pri dovozoch odhalené viaceré nedostatky súvisiace s kvalitou a zdravotnou bezpečnosťou potraviny. Zatiaľ čo v obchode si už zákazník má možnosť skontrolovať pôvod výrobku, vo verejných stravovacích zariadeniach sa pri súčasnej legislatíve pravdu o pôvode hydiny nedozvie najmä z dôvodu, že dodávateľa označujú automaticky za výrobcu. Podľa ÚHS je potrebné skvalitňovať kontroly, najmä v stravovacích zariadeniach s dôrazom na pôvod hydinového mäsa a vajec a ich kvalitu a zdravotnú bezpečnosť. Rovnako je nevyhnutné legislatívne zabezpečiť, aby predovšetkým tie stravovacie zariadenia, v ktorých stravníkom prispieva štát (školy, štátne inštitúcie a úrady, nemocnice, soc. zariadenia, armády, väznice..) používali dostupnú kvalitnú, čerstvú a zdravotne bezpečnú slovenskú hydinu a vajcia. Potom ako niektoré zahraničné obchodné reťazce ohlásili postupný útlm predaja vajec z klietkových chovov ÚHS venovala značnú pozornosť informovaniu verejnosti o jednotlivých spôsoboch chovu nosníc na Slovensku, ich podiele na produkcii vajec v SR a o kvalite a zdravotnej bezpečnosti vajec z jednotlivých druhov chovov.
Účastníci valného zhromaždenia ÚHS poukázali na to, že hoci cenou nedokážu dovozom zo zahraničia konkurovať, pretože tam existujú systémy najrôznejších národných finančných injekcií do hydinárstva, musia zahraničnú konkurenciu pretlačiť kvalitou svojej produkcie a očakávať, že aj u nás sa nájdu zdroje na podporu odvetvia. Samotní chovatelia a spracovatelia si kladú za úlohu naďalej ponúkať spotrebiteľom kvalitné, čerstvé a zdravotne nezávadné potraviny, obohacovať ponuku vo väčšej miere popri klasických brojleroch rozšírovaním welfare chovov s dlhšou dobou výkrmu kurčiat a v prípade konzumných vajec popri klietkách viac preferovať podstielkový, prípadne voliérový chov nosníc. Spoliehajú sa takisto na pomaly sa prebúdzajúci spotrebiteľský patriotizmus, taký bežný v iných krajinách.
Na programe valného zhromaždenia boli aj voľby orgánov ÚHS na najbližšie tri roky. Vo funkcii predsedu zostáva Ing. Timotej Husár, Csc.
