Slovenské média podrobne informovali o námetoch, ktoré odzneli na tlačovej besede Únie hydinárov Slovenska. Vari najväčšiu pozornosť vzbudili návrhy hydinárov, aby tak, ako sa pri kúpe v obchode z obalu výrobku zákazník presne dozvie o pôvode hydiny i vajec, mal by dostať takéto informácie aj v zariadeniach verejného stravovania. Tu sú niektoré reakcie.
Rádiožurnál RTVS – RTVS 8.2.
“Únia hydinárov navrhuje, aby bolo legislatívne upravené to, z akých krajín pôvodu nakupujú školské jedálne mäso. Reagujú tak nielen na nedávny škandál s poľským hovädzím, ale aj na dvadsať potravinových afér spojených s dovezeným hydinovým mäsom a vajciami. Únia navrhuje sprísniť kontroly, zverejňovať v jedálnych lístkoch krajinu pôvodu surovín a tiež legislatívne zabezpečiť, aby školské jedálne varili prevažne zo slovenského mäsa. Agrorezort niektoré návrhy Únie hydinárov oceňuje.
Michal Feik, hovorca ministerstva pôdohospodárstva.”Aby informácia o pôvode potravín bola uvedená aj na jedálnom lístku, je veľmi dobrá myšlienka. Budeme hľadať riešenie ako by sa to dalo zrealizovať. Treba si ale uvedomiť, že konkrétne jedlo v reštaurácii alebo jedálni sa skladá z viacerých potravín a každá z nich môže byť teoreticky z inej krajiny.”
TA 3 – 8.2.
Michal Feik, hovorca Ministerstva pôdohospodárstva:
“Samozrejme, zvažujeme, či to nedať ako povinnosť, pretože toto nehovorí o tom, že kupujte slovenské, toto hovorí o tom, že kupujte čerstvé, nenakupujte mrazené mäso napríklad. Vďaka tomuto naozaj potom budeme mať lokálne mäso.”
Správy RTVS – 8.2.
Milan Lapšanský, generálny riaditeľ sekcie potravinárstva a obchodu MPRV SR:
“Jednoznačne ja si myslím, že to by malo byť pravidlo, ak niekto sa chce seriózne voči svojim zákazníkom stavať a vlastne celý biznis stojí na tej dôvere zákazníkov v to, čo podnikateľ ponúka, by to bolo dobré. V tejto chvíli nechcem povedať, že by to mala byť povinnosť, určite odporučenie áno.”
Marek Harbuľák, generálny manažér Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska:
“Neviem si predstaviť situáciu, ak by okrem hydinárov prišli aj ďalší producenti a spracovatelia, ako napríklad zelenina, bravčové či hovädzie mäso, koreniny, všetko to sa dáva, vlastne používa pri príprave jedál, aby s takouto požiadavkou prišli aj ostatní. Naozaj potom v konečnom dôsledku, ten jedálny lístok bude už len etiketou, nie prezentáciou reštaurácie.”
