Vyše dve stovky účastníkov nielen zo Slovenska si najskôr vypočulo informácie o aktuálnej situácii v chovoch hydiny na Slovensku a v Českej republike, keďže obe krajiny riešia mnohé podobné problémy a ich stavovské organizácie úzko spolupracujú.
“Aj nás trápia vysoké dovozy hydinového mäsa, často nízkej kvality zo zahraničia a slabá vyjednávacia pozícia domácich dodávateľov voči obchodným reťazcom, ktorá sa prejavuje v dlhodobo nízkych výkupných cenách,” konštatovala riaditeľka Českomoravskej drůběžárskej unie Gabriela Dlouhá. Keďže tento istý problém, navyše vo vypuklejšej miere je aj na Slovensku, riaditeľ ÚHS Daniel Molnár upozornil, že chovatelia a spracovatelia sa tak dlhodobo pohybujú na hranici rentability, pričom náklady vrátane miezd a energií rastú. Hydinári v Českej republike však majú už niekoľko rokov garantované systémové podpory z národných zdrojov a to ich stavia predsa len do výhodnejšej pozície, v akej sú slovenskí hydinári. “Keď som počula, akú finančnú pomoc dostávajú, tak klobúk dole pred všetkými, ktorí na Slovensku v hydinárskom sektore pôsobia,” uviedla G. Dlouhá.
S výsledkami svojho dlhoročného vedeckého bádania o vplyve ustajnenie nosníc na kvalitu a produkciu slepačích vajec oboznámila účastníkov seminára prof. ing. Eva Tůmová CSc. z Českej zemědelskej univerzity v Prahe. V čase, keď sa obohatené klietky a vajcia z nich dostávajú do nemilosti obchodných reťazcov a ich diktátu voči producentom vajec je potrebné zdôrazniť, že spôsob chovu nosníc nevplýva na kvalitu a zloženie vajec. „Klietkové chovy sú najrozšírenejšie nielen v krajinách V-4, ale aj vo viacerých ďalších štátoch najmä južnej Európy. Ich hlavnou výhodou je vyššia intenzita znášky, dobrá kontrola zdravotného stavu nosníc, vysoký stupeň automatizácie a hygieny. Alternatívne systémy, či už sú to voliéry, podstielka alebo voľný výbeh rešpektujú voľný pohyb sliepok, popolnenie, behanie a lietanie, na druhej strane sú však stresované sociálnym zložením kŕdľa, ako aj prístupom k potrave a vode. Nehovoriac o tom, že vajcia treba ručne zbierať, bývajú znečistené a znáška je pri vyššej spotreba krmiva nižšia a je aj väčší úhyn nosníc. Náklady na produkciu vajec tak narastajú o 30 – 40 % v porovnaní s klietkovými,“ zdôraznila Eva Tůmová.
Z viacerých prezentácií zahraničných, ale aj slovenských firiem zaujalo predstavenia moderných hál pre výkrm brojlerov. Čo je pre ne charakteristické? Predovšetkým tunelová ventilácia s chladením, ktorá najmä v takých horúcich mesiacoch, aké sme mali v tomto roku na Slovensku, prispieva k znižovaniu teploty veľkých kurčiat, znižuje straty a zlepšuje úžitkovosť.
Keďže vysoká zoohygiena je dôležitá pri chove hydiny a produkcii vajec, nechýbali ani novinky z oblasti automatických umývacích strojov, ktoré vedú k vyššej čistote a taktisto k úspore nákladov na pracovnú silu. Hovoril o tom Bjarne Echberg zo spoločnosti Manutech.
Rastúci tlak spotrebiteľov na zdravé a bezpečné potraviny prináša aj nové spôsoby liečby zvierat, keď podľa prezentácie MVDr. Pavla Mádra z firmy MBA, Kheiron, Vetwell sa ako alternatíva voči doteraz používaným liečivám ponúkajú organické kyseliny, probiotiká a prebiotiká a spektrum fytogenných aditív.
Odborné prednášky s praktickými ukážkami sa týkali aj inovatívnych riešení v rozmnožovacích chovoch nosníc, negatívnych dopadov mykotoxínov na zdravie a úžitkovosť v chovoch nosníc či vplyvu vybraných kŕmnych aditív na črevné patogény a na výkon nosníc.
Seminár ÚHS tak ponúkol účastníkom množstvo podnetov a cenných informácii. Hoci vzhľadom na súčasnú situáciu v slovenskom hydinárstve sú prostriedky na nové investície a rozvoj skromné, sú všetci, ktorí v sektore pôsobia odhodlaní urobiť maximum pre zachovanie tohto odvetvia s nádejou, že raz budú fungovať v rovnocenných podmienkach s hydinármi v iných krajinách EÚ.
