Reagujeme na článok Ing. Pavla Friča, ktorý bol publikovaný v Roľníckych novinách č. 9 s názvom Nešťastné budú nosnice. V príspevku poukazuje na „nezmyselné kroky Bruselu (EÚ) a neuvážené vyhlásenia tzv. odborníkov na zdravú výživu, že najväčšie obchodné reťazce v Európe sa zaviazali, že od roku 2025 nebudú kupovať vajcia, pochádzajúce od sliepok chovaných v klietkach”.
To protirečí nariadeniu EÚ chovať sliepky na produkciu vajec v „obohatených klietkach” a tak zabezpečiť nosniciam „pohodu” (welfare). Mnohí chovatelia realizovali prechod z tradičných klietok na obohatené klietky, čo si vyžadovalo zvýšené investície, čiastočne kryté z EÚ, no predpokladaný efekt sa touto zmenou nedosiahol. Obmedzenie klietkových chovov nosníc a uvedenie welfare rapídne zvýšia náklady na výrobu konzumných vajec a tým aj ich ceny, čo vyvolalo zníženie ich konzumácie na obyvateľa s nižšou kúpnou silou a tiež došlo k zníženiu výroby v štátoch EÚ zvýšením dovozu z Ázie či zámoria.
Živočíšne bielkoviny
Požiadavky ľudí na bielkoviny živočíšneho pôvodu sú uspokojované spotrebou mäsa, mlieka a vajec. Na štruktúre spotreby živočíšnych bielkovín sa vajcia podieľajú 7 – 8 % podielom (tab. 1). Denná spotreba bielkovín na obyvateľa ukazuje, že vo vyspelých krajinách sa plytvá bielkovinami živočíšneho pôvodu a v menej rozvinutých krajinách je hlad po živočíšnych bielkovinách.
Podľa údajov Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) a Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), denný príjem obyvateľov Zeme potravou by mal byť 2 500 kcal (10,4 MJ) a 1 g bielkovín na 1 kg živej hmotnosti pri rastúcich a 0,7 g pri dospelých osobách, z toho 30 % by mali tvoriť živočíšne bielkoviny. Rozpätie spotrebovanej energie a bielkovín je veľké (tab. 2).
Optimálnu výživu má 33,3 % svetovej populácie, 41,7 % má štandardnú výživu a podvýživou trpí 25 % svetovej populácie. Výroba a spotreba vajec vo svete je rozdielna na jednotlivých svetadieloch. V roku 2015 bolo vo svete vyprodukovaných 70 877 mil. ton vajec. Najväčším producentom bola Čína – 62,1 % svetovej produkcie, 14 % v Európe a v Afrike len 5,2 %. Zo štátov najviac vajec v roku 2015 vyrobila Čína 45 %, India 25 %, EÚ a USA len po 7 %. V EÚ najviac konzumných vajec vyprodukuje Nemecko 30 %, Rakúsko 27 %, Anglicko 10 % svojej spotreby. Najväčší nárast výroby vajec zaznamenala posledné desaťročie Afrika – zo 40 na 167 ks, Ázia zo 152 na 167 ks, Severná Amerika z 250 na 255 ks, Európa z 223 na 232 ks, Južná Amerika a Karibik zo 170 na 187 ks a Oceánia zo 127 na 187 ks. Ukazuje sa, že produktmi hydiny (vajcia a mäso) sa úspešne rieši bielkovinová výživa populácie sveta, pretože výroba živočíšnej bielkoviny je v chove sliepok najefektívnejšia a druhovo dostupná aj pre „chudobnú” populáciu sveta.
Vplyv techniky chovu
Okrem kvality biologického materiálu, zdravotného stavu sliepok, ich výživy a bioklimatických podmienok, rozhoduje o efektívnosti výroby konzumných vajec technika chovu a ošetrovanie sliepok a vajec.
Výroba konzumných vajec sa realizuje extenzívne v pridomových chovoch (dvoroch) pri drobnochovateľoch alebo intenzívne v uzavretých halách s regulovateľným prostredím, a to:
* na podlahe: hlboká podstielka či kanalizovaná s roštovou podlahou;
* v klietkach: rôzny typ (jednoetážové, skupinové, viacetážové – klasické a „obohatené”.
V našich podmienkach okolo 20 % sliepok sa chová pri drobnochovateľoch a zvyšok v prevahe v klietkach viacetážových, menej v obohatených a v malom podiele aj na podlahe. Vo svete sa väčšinou využívajú veľkovýrobné technológie zvolené podľa klimatických, výživových, spoločensko-ekonomických a eticko-humánnych podmienok danej krajiny.
Väčšina sliepok vo svete sa chová v halách (či prístreškoch) až 76 % v klietkových batériách, 13 % v halách na hlbokej podstielke či roštovej podlahe a 11 % vo výbehoch či voliérach. Všetky sliepky v klietkach sa chovajú v Argentíne, Brazílii, Mexiku, Iráne a Thajsku. Na hlbokej podstielke sa väčšina sliepok chová vo Švédsku; nad 30 % v Rakúsku a Švajčiarsku. Výbehové a voliérové chovy sú rozšírené vo Švajčiarsku až 60 %, sliepok nad 30 % v Rakúsku, Írsku a na Slovensku.
O zvolenej technológii chovu rozhodujú aj klimatické podmienky lokality. V oblastiach teplého pásma sú tu v prevahe klietkové batérie v ľahkých prístreškoch (Južná Amerika); v niektorých pásmach sú to klimatizované haly s klietkovými technológiami chovu a v chladnejších oblastiach (Švajčiarsko, severské krajiny) sú to pevné stavby s klimatizáciou pri menšom podiele klietok a viac hlboká podstielka a voliéry.
Úžitkovosť sliepok pri rôznom systéme ustajnenia ukazuje tabuľka 3. Z tabuľky je zrejmé, že klietky sú ekonomicky najvýhodnejší spôsob ustajnenia z hľadiska znášky. Úžitkovosť sliepok v jednotlivých systémoch je ovplyvnená aj použitým genofondom. Bielovaječné sliepky mali vyššiu znášku a hmotnosť vajec, nižšiu spotrebu krmiva a v aviároch bol vysoký úhyn v klietkach. Pri hnedovaječných sliepkach zistili najvyššiu znášku v klietkach a najvyšší úhyn vo výbehových systémoch. Zvýšený výskyt poškodených škrupín bol v klietkach a najviac vajec bolo znesených do podstielky v aviároch.
Efektívnosť výroby vajec
Na ekonomiku výroby vajec pôsobí veľa biologických, technických, organizačných a hospodárskych činiteľov. Z biologických činiteľov sú to obnova a doplňovanie stavu nosníc, cena mládky zaradenej do chovu, živá hmotnosť nosníc, straty úhynom nosníc, priemerná znáška na sliepku, cena a účinnosť krmiva (spotreba na jednotku produkcie). Medzi technicko-organizačné činitele patria investičné náklady na ustajnenie jednej nosnice, produktivita práce a investičné náklady a veľkosť farmy. Z hospodárskych činiteľov pôsobí na ekonomiku výroby štandardnosť a speňažovanie vajec.
Z aspektu vplyvu systému chovu na ekonomiku výroby vajec, objektívnym ukazovateľom je využiteľnosť priestoru haly (m2) a z nej produkcia vaječnej hmoty. Pri optimálnej štruktúre nákladov – krmivá a stelivá 60 %, zvieratá 25 %, mzdy 3,5 %, odpisy ZP 9 % a ostatné 2,5 % na haly a ich zariadenie počítame približne 9 – 10 % v nákladoch. Ak porovnáme využitie hál pre výrobu konzumných vajec pri použití rôznych technológií chovu (tab. 4), ukazuje sa, že efektívne využitie podlahovej plochy haly je pri klietkových technológiách. Keď z hlbokej podstielky z 1 m2 získame z predaných vajec 123,65 Eur, tak pri jednoetážových klietkach je to 2,43-násobok, pri trojetážových 3,37-násobok a pri štvoretážových klietkach 4,31-násobok tržieb v porovnaní s hlbokou podstielkou.
V inom prepočte pre ustajnenie 100 000 sliepok by sme potrebovali 16 hál na podlahe, pre jednoetážové 8 hál, pre trojetážové 4 haly a štvoretážové 2,8 hál s kapacitou 1 000 m2. Keď si prepočítame investičné náklady, rozdielny amortizačný koeficient, tiež pracovné náklady a náklady na energiu či podstielkový materiál, tak efektívnosť jasne hovorí pre klietkové technológie. Nie je tiež logicky a etologicky „jasný tlak” EÚ na prechod z klasických klietok na „obohatené klietky” – welfare v chove sliepok.
Podľa Horna (2013) z Wageninskej univerzity, náklady na ustajnenie v USA a Argentíne sú o 25 % nižšie ako v EÚ a tiež prízvukuje, že v obohatených klietkach sa náklady na vajce zvýšia až o 22 %, t. j. že je vyššia spotreba krmiva, nižšia produktivita práce, nižšia štandardnosť vajec a zvýšený úhyn sliepok. Pri porovnaní nákladov na jedno vajce v chove sliepok v klietkach trojetážových a „obohatených” klietkach v položke stavieb a zariadení (základné prostriedky) sme zistili zvýšenie podielu z 10 na 22 %.
Silvis (2008) vo World Poutry porovnáva ceny vajec na farme a v obchode v niektorých štátoch. Napr. vo Švajčiarsku jedno vajce na farme stojí 18,33 centa a v obchode 49,50 centa; v USA je to 3,92 a 10,02, v Česku 7,75 a 10,33 centa, v Maďarsku 6,67 a 9,0 centa. To poukazuje na realitu, že v klietkových batériách sa vyrábajú vajcia efektívnejšie. V 80. rokoch 20. storočia sme v diplomovej práci pre švajčiarskeho odborníka riešili výrobu „biovajec” v lokalite Tríbeča. Nosnice boli ustajnené na hlbokej podstielke, krmivo bolo z komponentu domácej produkcie (bez chémie), kým náklady na vajce vo veľkochovoch (klietkach) boli 75 – 80 halierov, tak biovajce malo náklady 2,70 – 3,10 korún.
Čo na novoty „hovoria” sliepky?
Je potrebné zdôrazniť, že kvalitu vajec neovplyvníme technikou chovu. Proces tvorby vajca je rovnaký nezávisle od prostredia, v ktorom sliepku chováme. Jeho kvalita sa zmení až po znesení vajca vplyvom nevhodného chovateľského prostredia, ošetrovania sliepok a vajec.
Domestikáciou sliepok sa menili ich vlastnosti – exteriérové, reprodukčné, psychické, strácali pôvodné inštinkty ako uhniezdenie sa pred kvokavosťou, vodenie mláďat, hradovanie, hierarchické postavenie jedincov v kŕdli. Šľachtením posledných 70 rokov sa sliepky „tvorili” pre veľkovýrobné technológie v začiatku z výbehového chovu na podlahu – kuríny, neskoršie haly na hlbokej podstielke, roštovej podlahe a neskôr v klietkach. Šľachtením na úžitkovosť a „technológiu” tak sliepky stratili prirodzené pudy, odolnosť, došlo k zníženiu ich imunity voči chorobám a prostrediu. Sliepky sú exteriérovo, fyziologicky a psychicky viac prispôsobené intenzívnym podmienkam. Preto nosnice v obohatených klietkach, kde majú hrady, popoliská, tieto hniezda nevyužívajú, pretože stratili pudy či inštinkty hradovania, hniezdenia alebo popolovania.
Pri hradovaní (sedenie na pánte) má vták na holennej kosti „západku, kde zapadne šľachový „uzlík” a tak fixuje svoju sedaciu polohu. Vďaka zvýšeniu hmotnosti sliepok a ich obmedzenému pohybu sa tieto „orgány” nevytvorili, ale sú degenerované a nefunkčné. Takže sliepky nevedia alebo nemôžu hradovať.
V kŕdliku sliepok v klietke sa časom utvorí určitá hierarchia, tak využívanie hniezda v rovnakom čase znášania vajec nie je možné a sliepky znášajú na podlahu. Tu je nebezpečenstvo poškodenia škrupiny či znečistenie vajca trusom. V prípade výskytu kanibalizmu je zvýšený výskyt porušených škrupín či ozobávania sa sliepok.
Podobne aj prechod z klietok na podlahový chov je „spiatočnícky“. Okrem ekonomických, technologických a ekologických problémov je tu aj etologický a zdravotný aspekt. V populácii sliepok na podstielke kombinovanej s roštmi sú veľké oddelenia, kde „stresový zásah” (vletenie vtákov, hlodavce, náhle vypnutie svetla, vstup človeka, hluk) vyvolá paniku a dochádza k zhluknutiu sliepok a k ich uduseniu. Tiež z ekologického hľadiska, manipulácia s trusom a podstielkou je problematická. Potreba slamy 1 kg na m2 a deň pri produkcii trusu 120 kg na 1 000 nosníc a deň predstavuje problém so zabezpečením podstielkového materiálu a hlavne udržať podstielku v bezpečnom stave, jeho ďalšie využitie po skončení turnusu sliepok.
Na záver…
Rešpektujme postavenie človeka a zvieraťa v potravinovom reťazci. Keď „pohodu” zvierat preferujeme pred životnými podmienkami človeka, nie je to logické. Keď tretina svetovej populácie hladuje, my sa venujeme „pohode” sliepok alebo musíme vysvetľovať nelogickosť prechodu sliepok z klietok na podlahu! Rešpektujme celosvetový trend ustajnenia sliepok, ktorý je „klietkový chov” tradičný, nie „obohatené klietky” či podlahové chovy. Keď chceme nasýtiť ľudí plnohodnotnou bielkovinou vajec, tieto musíme vyrábať lacnejšie, cenovo prístupné pre menej príjmové skupiny populácie obyvateľstva.
Kto má na to – bohatý – nech si kupuje vajcia – bio, omega i z obohatených klietok či podlahy. Treba nechať voľbu producentmi, aby mali zisk vyrábať lacnejšie a aby nasýtili tú strednú a nižšiu vrstvu spoločnosti. Tlak výrobcov technológií na obchodné reťazce je tu zrejmý. Je žiaduce, aby aj naši zástupcovia – politici a reprezentanti v EÚ sa angažovali v problémoch, ktoré sa dotýkajú nás všetkých!
prof. Ing. MARTIN HALAJ, CSc.
prof. Ing. JOZEF GOLIAN, Dr.
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre
(04.07.2018; Roľnícke noviny)
