Únia hydinárov Slovenska v tomto roku zorganizovala už 27. odborný seminár určený chovateľom hydiny, spracovateľom, výrobcom krmív, dodávateľom technológii a ďalším odborníkom, ktorí priamo pôsobia v tomto odvteví potravinárskeho priemyslu, prípadne s ním spolupracujú alebo poskytujú hydinárom služby. Na Podbanskom sa ich tentokrát zišlo vyše 190, čo prekonalo všetky doterajšie účasti. To svedčí o tom, že hydinári majú záujem o novinky, ktoré sa v tomto odvetví objavujú, podobne aj o trendy, ktoré sa v chove a spracovaní hydiny presadzujú vo svete.
Ako povedal predseda ÚHS Timotej Husár, vidno to predovšetkým na vysokej chovateľskej a spracovateľskej úrovni slovenských hydinárskych firiem, veď za posledných minimálne 10 rokov sme tu nemali žiadnu kauzu, zatiaľ čo importované škandály s hydinovým mäsom, prípadne vajíčkami zaznamenávame každý rok. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že kým v zahraničí je hydinárstvo dotované prostredníctvom národných zdrojov, u nás zostáva stále iba pri sľuboch.
Vystúpenia a prednášky renomovaných odborníkov zo Slovenska, Česka, Maďarska, Dánska či Holandska boli aj tentokrát zamerané na široké tématické spektrum.
Maďarský odborník Peter Fülöp pri charakteristike súčasného stavu hydinárstva vo svete a v strednej Európe poukázal na to, že podľa tempa z uplynulého desaťročia už v roku 2020 produkcia hydinového mäsa v objemových ukazovateľoch predbehne bravčové, čo bude klásť vyššie nároky na chovateľov, najmä v zabezpečení vysokohodnotových krmív a významnou sa stane aj otázka mzdy zamestnancov. Dôležitá pre ekonomiku farmárov bude otázka finalizácie výroby na vlastných bitúnkoch. Do úvahy treba zobrať skutočnosť, že hydinové mäso je najviac exportované a tak treba očakávať ešte viac ako doteraz snahy umiestniť domáce prebytky, často aj za dumpingové ceny, v iných krajinách. Na Slovensku možno očakávať takéto snahy najmä od poľských producentov.
Pravidelný účastník seminárov Pavel Kolník hovoril o novinkách v šľachtení nosníc. Čoraz viac dominujú čisté línie, pričom dnes sa už aj pri zvieratách skúma DNA, podľa čoho sa dá posúdiť, aký genetický materiál je k dispozícii.
Carsten Sandan z Dánska prezentoval výsledky prieskumu, ktorý robili v Poľsku a bol zameraný na to, aké vajíčka a prečo ľudia kupujú v obchodoch. Stručný záver je taký, že rozhodujúca je kvalita podmienená čerstvosťou a s tým súvisí záujem zákazníkov kupovať vajcia od lokálnych producentov. Cena podľa tohto prieskumu už nehrá rozhodujúcu úlohu.
Nemenej zajímavé boli takisto prezentácie o vplyve welfer systému na úspešnosť chovu hydiny, kde do popredia vystupuje zloženie kŕmnych zmesí podľa najnovších vedeckých receptúr a kvalita podstielky. Upozornenie pre chovateľov – čím hrubšia vrstva podstielky, tým väčšia koncentrácia amoniaku. A s tým ruka v ruke vyššia rizikovosť chovu.
Veterinárny lekár Jozef Kalus upozornil na najčastejšie vady pri porážke hydiny. Či už je to napríklad celulitídia brojlerov, alebo biele vlákna vo svalovine. Tento jav sa čoraz viac šíri a hoci nemá na kvalitu a výživovú hodnotu mäsa žiaden dopad, predsa len zákazník chce vedieť, čo je to. Genetické mechanizmy v pozadí prsného svalu hydiny však ešte nie sú detailne známe a celý tento problém si preto vyžaduje ďaľšie skúmanie.
Cyril Burda zo Slovenskej inšpekcie životného prostredia hovoril o povinnostiach, ktoré čakajú hydinárov v súvislosti so zavádzaním najlepších dostupných technológií (BAT) pri dodržiavaní emisných limitov na farmách. Nebude to jednoduché, ale treba sa s tým vysporiadať.
Súčasťou seminára ÚHS je ocenenie dlhoročných pracovníkov v odvetví. Tentokrát zaslúžené uznanie dostali dvaja naslovovzatí hydinári – vedúci farmy nosníc spoločnosti Hydina Holding v Kežmarku Ing. Michal Brincko a vedúci farmy chovu hydiny spoločnosti Janek s.r.o. v Púchove Ján Mikula.
Nuž a ako hodnotili seminár 2017 niektorí účastníci ?
Gabriela Dlouhá, predsedníčka ČMDU.
Českí hydinári chodia na podujatie ÚHS pravidelne, máme tu nielen obchodných partnerov, ale aj priateľov. Podľa toho čo počúvame, je situácia z hľadiska podpory štátu u vás horšia ako v Česku, takže nie je vám čo závidieť. Dúfam, že sa to čoskoro zlepší.
Igor Moravčík, Mach Hydina Budmerice.
Bol som tu desiaty krát a musím povedať, že obsahová aj organizačná úroveň je dnes už vysoká, prezentácie fundovaných odborníkov vystihujú aktuálne požiadavky na hydinárov a o to ide.
Leoš Veselý, Huhtamaki.
Je to výnimočná príležitosť stretnúť sa s našimi zákazníkmi a takisto dobrá možnosť prezentovať naše nové produkty – obaly na vajcia.
Eugen Ruttkay, Farmavet.
Sú to vítané stretnutia obchodných partnerov, prísun nových informácií a určenie smerovania celého odvetvia v najbližšom období aj s ohľadom na prístup štátnych orgánov.
Eva Pinkasová, Best Opava.
Za dôležité považujem zoznámenie sa s novinkami v oblasti chovu hydiny, jej šľachtenia a trendov v nových technológiach. Vždy je tu aj dostatočný priestor na bilaterálne rozhovory s partnermi.
Vladimír Krč, Farma Krč Handlová.
Pre mňa ako začínajúceho farmára v chove a spracovaní hydiny je to zdroj cenných skúseností a rád od dlhoročných hydinárov, manažérov firiem, zootechnikov, veterinárov a ďalších odborníkov.
Milan Drozda, Big Dutchman.
Povzbudzujúci je veľký záujem chovateľov i spracovateľov hydiny o toto podujatie, ktorí tu získajú veľa nových informácií, hoci neraz až príliš detailných. Za dobrý krok považujem nahrávky prednášok na CD nosiče, takže každý sa k nim môže doma vrátiť a čerpať z nich.
