BRATISLAVA (TASR)- Spotreba domácej hydiny na Slovensku nestúpa, a to aj napriek početným škandálom s dovozovou hydinou. Uviedol to na tlačovej konferencii riaditeľ Únie hydinárov Slovenska Daniel Molnár v reakcii na pokračujúcu kauzu s brazílskym mäsom nakazeným salmonelózou.
Ročne sa na Slovensko dovezie napríklad vyše 9-tisíc ton hydinového mäsa z Brazílie, čo je rovnaké množstvo ako jedna šestina slovenskej produkcie.
“V posledných dvoch rokoch sú pri hydine a vajciach známe prípady brazílskych kuracích pŕs s antibiotikami, poľských kurčiat so salmonelou, poľského kuracieho mäsa s obsahom nepovolených polyfosfátov, poľských vajec s vysokým obsahom dioxínov a nakazených salmonelou,” priblížil.
“Stále sa nám nedarí riešiť situáciu v zaradeniach spoločného stravovania a školského stravovania, kde je vysoký podiel, až 90 %, dovážaného hydinového mäsa,” upozornil.
Podľahli tlaku
Stravovacie zriadenia podľa Molnára podľahli tlaku distribútorov a okolia na prípravu jedla z lacného a najmä nekvalitného dovážaného hydinového mäsa, čím prichádza k ohrozeniu zdravia stravníkov.
“Najnegatívnejší dopad to má na deti a mládež, či cez zníženie ich imunity, vznik alergií alebo ďalšie negatívne následky,” poznamenal.
Anonymné, bez kontrol
Mäso používané v stravovacích zariadeniach je podľa Molnára anonymné, bez kontrol.
“Považujeme preto za nevyhnutné zmeniť legislatívu tak, aby mäso v sektore stravovania rovnako ako v obchodoch spadalo pod kontrolu Štátnej veterinárskej a potravinovej správy,” podčiarkol šéf únie.
“Na to, aby slovenskí občania prestali konzumovať odpad zo zahraničia, navrhujeme, aby sa zvýšila intenzita kontrol dovážaného hydinového mäsa, najmä u veľkoobchodníkov. Mal by sa zaviesť stály veterinárny dozor u prebaľovacích a rozrábacích prevádzok na hydinu. Kontrola potravín v sektore verejného stravovania by mala prejsť na štátnu veterinárnu správu,” zdôraznil.
Podľa neho by malo byť povinné označovanie krajiny pôvodu mäsa na jedálnom lístku v reštauráciách.
“V školskom stravovaní by mal byť povinný nákup hydiny od domácich výrobcov. Spotrebiteľ by sa teda mal viac orientovať na nákup domácej hydiny,” dodal Molnár. Štát by mal podľa neho finančne podporovať chov hydiny na Slovensku.
Okrem problematiky brazílskeho hydinové mäsa ÚHS zhodnotili situáciu na trhu s vajcami. Podľa hydinárov sa Slovensku podarilo zažehnať šírenie vtáčej chrípky, a to vďaka dôkladným opatreniam, keďže vírusové ochorenie sa nedostalo do žiadnych chovov.
Napriek tomu, že Slovensko je vo výrobe konzumných slepačích vajec samostatné, Únia hydinárov stále eviduje dovoz tejto komodity zo zahraničia, a to najmä z Poľska, ale aj Belgicka, Litvy, či Holandska. V minulom roku podľa hydinárov stúpol dovoz poľských vajec na Slovensko v porovnaní s predchádzajúcim rokom o 32 %. S blížiacimi sa veľkonočnými sviatkami preto hydinári slovenských spotrebiteľov vyzývajú, aby pozorne kontrolovali pôvod výrobkov, ktoré kupujú.
