Niektoré agentúry síce v ostatnom čase hovoria o väčšom príklone slovenských spotrebiteľov k domácim potravinám, ale hydinári to v praxi necítia. Napriek tomu, že na trh ponúkajú kvalitnú hydinu a hydinové výrobky, majú na ňom len 54-percentný podiel a zvyšok pripadá na dovoz. To podľa riaditeľa Únie hydinárov Slovenska (ÚHS) Daniela Molnára z nich naďalej robí ohrozený výrobný odbor, zápasiaci s existenčnými problémami. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že našu krajinu – na rozdiel od mnohých iných členských štátov EÚ – obchádzajú potravinové škandály, čo platí aj o sektore hydiny.
„V rámci EÚ neexistuje jednotný systém úradnej kontroly potravín, čo je aj príčinou veľkého počtu rôznych potravinových afér“, povedal D. Molnár. „U nás však máme na bitúnkoch stály veterinárny dozor a preto nemôže prísť k žiadnej výmene druhu alebo pôvodu mäsa. Okrem toho slovenskí spracovatelia sa orientujú na zákazníkov a ponúkajú im iba kvalitné a bezpečné hydinové mäso s vysokou nutričnou hodnotou. Kurčatá sa v súčasnosti v Slovenskej republike chovajú prevažne na veľkých moderných farmách, kde podliehajú neustálej kontrole zamestnancov i veterinárov“.
Podľa ÚHS je slovenské kura 12-krát skontrolované, kým sa dostane k spotrebiteľovi, pričom sa kontroluje pred spracovaním aj po spracovaní. Naši chovatelia a spracovatelia spĺňajú najprísnejšie kritériá EÚ a nemajú žiadne výnimky. V spracovateľských prevádzkach je stály veterinárny dozor, dohliadajúci na celý výrobný proces. Členské subjekty ÚHS deklarujú, že na našom území predávajú iba hydinu slovenského pôvodu, teda takú, ktorá bola chovaná i porazená v Slovenskej republike. Viac ako 50 % živej jatočnej hydiny získavajú z fariem, ktoré sú v ich vlastníctve.
„V produkcii slepačích vajec je Slovensko sebestačné, no napriek tomu sa ich k nám ročne dováža asi 200 miliónov kusov“, upozornil na ďalší problém Ladislav Birčák, riaditeľ spoločnosti Novogal v Dvoroch nad Žitavou. „To znamená, že rovnaké množstvo sa ich musí vyviezť, avšak export je nerentabilný. Lenže kvôli dovozom z Českej republiky, Poľska, ba aj z Lotyšska, sa mu nemôžeme vyhnúť. Pripadá naň asi 10-15 % domácej produkcie. Priemerná nákupná cena vajec kategórie L v roku 2012 dosiahla 7,26 € za 100 kusov, ale v maloobchode sa vyšplhala až na 12,96 € za 100 kusov. Obchodná marža sa dlhodobo pohybuje v intervale od 30 do 70 percent“.
Ako ďalej informoval L. Birčák, vajcia patria medzi tých niekoľko potravinových komodít, ktorých ceny klesajú. Aktuálne nákupné ceny v prvovýrobe sa prepadli až o 24 %, ale spotrebiteľské ceny v obchode klesli len o 10 %. Znižovanie cien, ktoré dostáva producentov na kolená, súvisí s viacerými činiteľmi. Jedným z nich je pokles kurzu českej koruny i maďarského forintu oproti stabilnému euru. Zabúdať nemožno ani na zvýšený chov nosníc v domácom prostredí, ktorý zapríčinil pokles predaja vajec v obchodoch. Ročná spotreba sa v ostatných rokoch stabilizovala na úrovni 207-208 kusov na obyvateľa, čo zhruba zodpovedá odporúčanej konzumácii 4 vajec týždenne.
„Kvôli objektivite musíme uviesť, že kŕmne zmesi medziročne zlacneli o 22 %“, konštatoval L. Birčák. „Avšak tie predstavujú len 50 % nákladov producentov vajec a ceny ostatných nákladových položiek sa neznížili, takže takáto situácia je dlhodobo neúnosná. V súvislosti so sprísnenou legislatívou EÚ od roku 2012 museli chovatelia nosníc investovať do výmeny technológií značné finančné prostriedky, ktoré dosiahli v prepočte na nosnicu asi 10 eur. Zároveň s tým však producentom vajec stúpli odpisy o 0,4 centa na jedno vajce, čo takisto nemožno prehliadať“.
(SPPK)
ÚHS: Od 1. a
