Predvlani sa v SR vyrobilo 83 895 ton živej hydiny, vlani asi 77 700 ton, čo predstavovalo medziročný pokles o 7,4 %. Produkcia hydinového mäsa u spracovateľov dosiahla 56 668 ton v roku 2011 a vlani 54- až 55-tisíc ton, teda medziročne približne o 3,2 % menej. Trend poklesu sa tak spomalil, čo Únia hydinárov Slovenska (ÚHS) hodnotí pozitívne, pretože predchádzajúce údaje boli v tomto smere oveľa hrozivejšie. Ročná spotreba hydinového mäsa mierne prevyšuje hranicu 104-tisíc ton, takže na dosiahnutie 80-percentnej sebestačnosti by sa aktuálna domáca výroba musela zvýšiť asi o 27-tisíc ton ročne.
„Z hľadiska spracovateľov sú to schopné zabezpečiť tri existujúce prevádzky v SR, ktoré v súčasnosti nevyužívajú svoje kapacity naplno,“, povedal výkonný riaditeľ ÚHS Daniel Molnár. „Podmienkou je dostatok živej hydiny v slovenských chovoch a primeraný odbyt produkcie v obchodoch. Pokiaľ ide o chovateľov, polovicu produkcie brojlerových kurčiat zabezpečuje šesť najväčších subjektov. V ich prípade je možné nárast výroby živej hydiny dosiahnuť zvýšením využívania existujúcich kapacít a obnovením chovov v uzavretých farmách, prípadne vybudovaním nových“.
Ako však konštatoval Peter Janek, konateľ spoločnosti Janek Púchov, negatívny vývoj v predchádzajúcich rokoch nebol náhodný. „Slovensko bolo kedysi v produkcii brojlerových kurčiat sebestačné, veď na prelome tisícročí ich vyrobilo v živej hmotnosti okolo 120-tisíc ton za rok. V dôsledku viacerých skutočností však boli chovatelia donútení zredukovať svoje chovy, až sme z hľadiska sebestačnosti klesli len na niečo viac ako 50-percentnú úroveň. Slabšie úrody v niektorých rokoch spôsobili značný nárast cien kŕmnych zmesí, čo negatívne ovplyvnilo ekonomiku chovateľov hydiny. Svoje zohrala aj veľká nákupná turistika našich obyvateľov do zahraničia v určitých obdobiach, v dôsledku ktorej klesol domáci predaj. Našej firme pomohlo prežiť najmä to, že nechováme len brojlerové kurčatá, ale aj nosnice, takže sme ľahšie znášali trhové výkyvy oboch základných segmentov hydinárskej produkcie“, poznamenal P. Janek.
Podľa D. Molnára by k zvýšeniu domácej výroby živej hydiny prispela najmä stabilizácia cien vstupov – obzvlášť kŕmnych zmesí. Na druhom mieste uviedol nárast podielu predaja domáceho tovaru v obchodoch a na treťom možnosť čerpania podporných prostriedkov z Programu rozvoja vidieka na roky 2014-2020 i dobrovoľne viazaných platieb na podporu tzv. citlivých sektorov, ktoré by sa mali rozšíriť aj o chovy monogastrických zvierat, vrátane hydiny. V celej Európskej únii sa v roku 2011 vyrobilo v priemere 25 kg hydinového mäsa na obyvateľa, na Slovensku však len 10 kg, čo nás zaradilo na 3. miesto od konca, keď za SR boli už len Malta a Luxembursko, ktoré hydinu vôbec nevyrába. Najväčším výrobcom je s ročným priemerom 51 kg na obyvateľa Holandsko, za ktorým nasledujú Belgicko (45 kg na obyvateľa), Maďarsko (39 kg) a Poľsko (36 kg). V prípade Poľska to však s ohľadom na spotrebu znamená až 180-percentnú mieru sebestačnosti, ktorá nášmu severnému susedovi otvára – spolu s výnimkou na výrobou vodou chladenej hydiny, ktorá je lacnejšia – značné exportné možnosti.
