Slovensko stráca potravinovú sebestačnosť. Rubrika SME SEBESTAČNÍ vysvetľuje príčiny jej poklesu v rôznych segmentoch poľnohospodárstva a potravinárstva. Výnimkou nie sú ani hydina a vajcia.
Slovensko nie je dlhodobo sebestačné v produkcii hydinového mäsa a klesá aj produkcia slovenských vajec. Vyjadrenie, ktoré u mnohých zákazníkov môže na tvári vyvolať údiv. Chladiace boxy v obchodoch predsa nenaznačujú žiaden nedostatok. Problém sa ukrýva niekde úplne inde.
Nie je žiadnym tajomstvom, že v posledných rokoch sledujeme v slovenskom poľnohospodárstve a potravinárstve alarmujúci trend. Na Slovensku klesá produkcia tých najzákladnejších potravín a spolu s ňou aj tak dôležitá sebestačnosť krajiny. Paradoxom je, že za to nemôžu ani poľnohospodári ani potravinári.
Jedným z mnohých príkladov je hydinové mäso. V roku 1999 sme u nás vyprodukovali skoro 90 tisíc ton hydinového mäsa. S čistým svedomím sme mohli tvrdiť, že sme ako krajina viac ako na 94 % v tejto potravine sebestační. Prešlo desať rokov a čísla sa v roku 2009 prepadli až na úroveň niečo okolo 70 tisíc ton výroby mäsa ročne, čo predstavovalo 61 %- tnú sebestačnosť.
S hrôzou musíme skonštatovať, že čísla za minulý rok sú ešte alarmujúcejšie. V roku 2019 hovoríme sotva o 50 % – tnej sebestačnosti. Od nášho cieľa sa každým rokom viac vzďaľujeme. V tomto momente by sme našu výrobu hydinového mäsa potrebovali až zdvojnásobiť, aby sme mohli o sebestačnosti krajiny vôbec hovoriť.
Menej alarmujúce, ale nie menej dôležité, sú aj informácie z produkcie vajec. Dlhé roky sme boli v tejto komodite skoro úplne sebestační. V roku 2009 sme sa hrdili až 100 % – tnými štatistikami. Čísla za minulý rok však rázne naznačujú výrazný pokles aj tejto oblasti. Pri dnešnej úrovni produkcie nám na dosiahnutie stavu spred desiatich rokov chýba viac ako 140 tisíc vyprodukovaných vajec.
Aj napriek týmto číslam nemôžeme hovoriť o nedostatku hydinového mäsa či vajíčok na pultoch slovenských predajní. Bohužiaľ, z veľkej časti však ide o dovoz zo zahraničia. Cena na etikete výrobkov je tak nízka, že ani pri najväčšej snahe nepokrýva ani len výrobné náklady slovenských poľnohospodárov a potravinárov. A pritom sú to práve zahraničné hydinové mäso a vajcia, ktoré v minulosti čelili rôznym škandálom v súvislosti s ich pochybnou kvalitou.
Pýtate sa v čom je teda problém? Ako je možné, že okolité krajiny vedia svoj sektor nastaviť tak, aby produkciu potravín naplno pokrývali z vlastných zdrojov? Chyba určite nie je v poľnohospodároch ani potravinároch. Je to jednoznačne otázka financovania a prístupu k tomuto sektoru, ktorý sa dlhodobo zanedbával. Ak však budeme v tomto trende pokračovať, tak je to iba otázka času kedy budeme aj v tých najzákladnejších potravinách závislí od dovezeného tovaru.
Systémové zmeny v agrosektore sú iba v rukách vlády a politikov. Jednou z dôležitých príležitostí na zmenu je aj pripravovaná reforma Spoločnej poľnohospodárskej politiky na úrovni Európskej únie. Ale poriadok je potrebné si urobiť aj doma, na Slovensku. Predtým ako bude neskoro.
[18.12.2020; blog.sme.sk; Blogy; 00:00; Emil Macho]