Pravidelný koncoročný seminár Únie hydinárov Slovenska, v posledných rokoch aj s početným medzinárodným zastúpením, prilákal tentokrát do Vysokých Tatier doteraz najvyšší počet účastníkov. Zástupcovia liaharenských, chovateľských a spracovateľských podnikov, producenti konzumných slepačích vajec, výrobcovia krmív, technológií pre hydinársky priemysel či poskytovatelia rôznych služieb dostali množstvo informácii tak z praktického fungovania úspešných firiem, ako aj novozískané poznatky z vedecko-výskumnej činnosti v tomto odvetví. A treba povedať že stále perspektívnom, lebo ako pripomenul jeden z prednášateľov, hydinové mäso nielenže je zdravé, výživné a vhodné pre všetky vekové kategórie, ale je to mäso, ktoré akceptujú všetky náboženstvá.
V tejto súvislosti popredný český odborník zo šľachtiteľskej firmy COOB Germany Lubor Skalka zdôraznil, že kým v uplynulých desaťročiach bol tlak na znížovanie doby výkrmu brojlerov, tento trend sa postupne tlmí. Dnes trvá bežný chov 33-34 dní a hoci genetika je schopná za rok ho skrátiť o jeden deň, dá sa predpokladať, že chovatelia to budú redukovať a viac sa budú zameriavať na welferové znaky, konverziu kŕmenia a rezistenciu proti rôznym chorobám kurčiat.
Technický manažér pre severnú a strednú Európu Pavel Kolník z americkej spoločnosti ISA zaoberajúcej sa úžitkovosťou nosníc sa venoval výrobe konzumných vajec v alternatívnych chovoch. Takto sa označujú všetky okrem klietkových, to znamená z podstielky, voľného výbehu a biovajcia. Viac ako polovica slepačích vajec pochádza práve z klietkových chovov. Ako ukazujú výskumy, obsah aj nutričná hodnota takýchto vajec sa neodlišuje od sliepok chovaných v obohatených klietkach. Skôr sú to predsudky konzumentov a záujem obchodu vyhovieť im. Nie nezanedbateľné je zistenie, že v obohatených klietkach sa úhyn nosníc pohybuje okolo troch percent, v alternatívnych chovoch je to viac ako 10 percent. Teda ani argument o väčšej pohode sliepok vo voľnom priestore sa nepotvrdzuje.
O zvyšovaní pohody hydiny v uzavretých priestoroch prednášal Mathias Kreinberg z nemeckej firmy Big Dutchman dodávajúcej hydinárom technologické zariadenia. Predstavil inovatívne LED osvetlenie v halách pre chov broljerov a brojlerových rodičov, ktoré zabezpečuje rovnomernejšie pokrytie priestoru a čo je pre chovateľa rozhodujúce, až 40 percentnú úsporu na elektriny.
Unikátnu novinku predstavil na seminári popredný svetový výrobca obalov na vajcia Huhtamaki. Ako surovinu pri nich používa obnoviteľné zdroje, konkrétne trávu z prírodných zdrojov, čím z polovice znižuje potrebu zberového papiera. Obaly sú biologický odbúrateľné aj bežne kompostovateľné, prípadne sa môžu znovu použiť na výrobu nových.
Veterinárny lekár Ľudfovít Černek hovoril o najčastejšie diagnostikovaných infekčných chorobách hydiny v posledných rokoch. V tejto súvislosti uviedol, že kým vo veľkochovoch sa mnohým chorobám darí predchádzať vysokou úrovňou kontroly zvierat i krmív, dostatočnou prevenciou, tak malochovy a záujmové chovy sú viac menej bez kontroly, absentuje karanténa, obchodovanie na burzách je bez pravidiel.
Veľa nových podnetov poskytli aj ďalšie vystúpenia odborníkov zo Slovenska i zo zahraničia. Ako povedal predseda ÚHS Timotej Husár, je teraz na samotných hydinároch, aby si z množstva nových informácii vybrali pre seba to, čo im pomôže zefektívniť výrobu. Aby v neľútostnej zahraničnej konkurencii dokázali rozvíjať toto dôležité odvetvie živočíšnej výroby a spotrebiteľom ponúkali kvalitné, zdravotné nezávadné slovenské hydinové mäso a slepačie vajcia.
Ako tradične, aj na tohtoročnom seminári predstavenstvo ÚHS ocenilo troch dlhoročných úspešných pracovníkov v odvetví – Máriu Ďuricovú z Blaumontu Markušovce, Eduarda Göbla z Eggro-farmu Košická Polianka a Václava Dohnala z Biogalu Špačince. Ceny im odovzdal predseda ÚHS Timotej Husár a riaditeľ Daniel Molnár.
