Bratislava – (09.10.2013; Pravda)
Strava obyvateľstva na Slovensku sa v priebehu niekoľkých desaťročí významne zmenila. Stala sa bohatšou a významné miesto v nej zohráva mäso. Jeho spotreba, odkedy sa vedú štatistiky, významne narástla, a to aj zásluhou hydiny.
Mäso sa stalo jedným zo symbolov kvality ľudského života. Aká bola v roku 1936, z ktorého pochádza štatistický údaj o spotrebe mäsa v bývalom Československu? Dovedna sa vtedy spotrebovalo 38 kilogramov mäsa, z toho 14,6 kg bravčového, 15,2 kg hovädzieho a hydinového len 2,2 kg. Spotreba rýb sa ani neevidovala.
V roku 1990, keď spotreba mäsa kulminovala a dosiahla 96,5 kg, sa bravčové podieľalo na spotrebe 50 kg, hovädzie 28,4, hydina 13,6 a ryby 5,4 kg. O ďalších 20 rokov neskôr spadla spotreba mäsa na 55 kilogramov, ale podiel hydiny sa vyšplhal na hranicu 20 kilogramov. Prudko upadla spotreba bravčoviny na zhruba 30 kilogramov a hovädziny len na 3,5 kilogramu. Posledné mäso doplatilo na zvýšenie cien a neskôr na aféru BSE ‑ tzv. chorobu šialených kráv. . Mäso ako zdroj bielkovín je mimoriadne dôležitým prvkom ľudskej výživy. V prospech bravčoviny hovoria na Slovensku potravinové zvyklosti, ktoré prevážili príklon k hovädziemu mäsu. Nestor slovenskej zootechnickej vedy profesor
Ján Plesník si všimol, že kým anglosaské národy inklinujú prirodzene k hovädzine, Slováci stoja kdesi na pomedzí medzi Nemcami, a najmä Maďarmi, v strave ktorých hrali prím ošípané. Všetko to súvisí s prírodnými podmienkami, chovateľskými tradíciami. Ale čo potom hydina?
Jej spotreba vo svete prudko akcelerovala po druhej svetovej vojne, keď sa chovy predovšetkým hrabavej hydiny sústredili do hál. Aj keď sú dnes veľmi populárne ekologické chovy, boli to práve priemyselné, ktoré sa postarali o väčší stravovací blahobyt obyvateľstva na celom svete.
Slovensko zachytilo tento trend a bolo pri každej modernizačnej vlne sprevádzanej súčasne spoločenským tlakom na ozdravenie chovov hydiny a zvýšenie pohodlia kurčiat a nosníc. Napríklad pri poslednom zväčšovaní klietok pre nosnice sme ako jedni z prvých splnili normu EÚ a pokiaľ ide o chovy brojlerov, sú sústredené do moderných klimatizovaných priestorov.
V čase takmer permanentných potravinových káuz, ktoré sa nevyhýbajú ani chovom hydiny, spomeňme si na dioxíny v Nemecku, antibiotiká a mäsovokostnú múčku v Poľsku, je slovenská hydina stále bezpečná. Môže za to rokmi zdokonaľovaný systém veterinárnej starostlivosti o samotné zvieratá a tiež nepretržitý systém kontroly zdravotného stavu jatočných zvierat pri odchode z farmy a priebežnom spracovaní v mäsokombinátoch.
Základ bezpečného mäsa však nespočíva len vo viacnásobnom kontrolovaní zdravia zvierat a mäsa z nich, ale v samotnej výžive a chovateľskej tradícii.
Fakt, že hydina sa dnes stala svojráznym fenoménom slovenskej výživy, si nevdojak uvedomujeme, keď zisťujeme, že je denne v ponuke podnikov verejného stravovania. Už to nie je vzácne mäso spred 70 rokov, stalo sa bežným, o to dôležitejšie je kontrolovať jeho pôvod.
Kým v predajni je to celkom jednoduché, obal umožní bezpečne identifikovať pôvod výrobku, a pri slovenských aj spôsob výživy a chovu, v jedálňach a reštauráciách sa treba pýtať, odkiaľ mäso pochádza. Nie je to zbytočná otázka, pokiaľ spotrebiteľovi záleží na tom, čo je.
