Podľa informácii Štatistického úradu SR ceny poľnohospodárskych výrobkov boli v júli tohto roka na Slovensku medziročne vyššie o 5,6 percenta. Zvýšili sa ceny rastlinných výrobkov o 7,2 percenta a živočíšnych výrobkov o 0,8 percenta. Zo živočíšnych výrobkov sa v júli medziročne zvýšili ceny hovädzieho dobytka o 1,6 percenta, surového kravského mlieka o 2,1 percenta, jatočných ošípaných o 6,5 percenta. Avšak to čo nás ako Úniu hydinárov Slovenska najviac zaujíma je, že klesli ceny jatočnej hydiny o 0,4 percenta a konzumných slepačích vajec o 5,5 percenta. Štatistický úrad iba potvrdil to, čo hydinári pociťujú dlhodobo. A to, že ceny hydiny a vajec klesajú, napriek tomu, že v posledných rokoch náklady na chov a spracovanie hydiny neustále idú hore. Každý rok rastie výška minimálnej mzdy, v roku 2018 boli zavedené príplatky k mzdám za sviatky a nočné služby, v roku 2019 rekreačné poukazy pre zamestnancov. Rovnako rastú aj náklady na energie, obalové materiály, dopravné náklady a ceny kŕmnych zmesí. zvýšeniu nákladov na energie o 41 % vo výkrme brojlerov a o 56 % v chove nosníc. V rovnakom období prišlo aj k zvýšeniu cien za kŕmne zmesi priemerne o 7 %. Je vidieť, že výrobné vstupy hlavných nákladových položiek v chove hydiny každoročne narastajú. To však neplatí o výnosoch. V roku 2013 bola cena za živú jatočnú hydinu na úrovni 1,01 EUR/kg. Dnes je táto cena na úrovni 0,82 EUR/kg, čo predstavuje pokles o 19 %. Priemerná cena za vajcia bola v roku 2017 pred vypuknutím fipronilovej kauzy na úrovni 8,03 EUR/100 ks, v roku 2019 priemerná cena klesla na úroveň 7,12 EUR/100 ks, čo je pokles o 13 %.
Podobne nepriaznivá situácia je aj pri spracovaní hydiny. Priemerné ročné mzdové náklady na 1 zamestnanca pri spracovaní hydiny v rokoch 2018 a 2019 narástli o 30,2 %. Keď porovnáme roky 2013 a 2019 zistíme, že nárast mzdových nákladov je až o 57 %. K nárastu prišlo aj pri nákladoch na energie. Za posledné 2 roky vzrástli o 16 %. Každoročne zaznamenávame nárast cien hlavných nákladových položiek, ale dlhodobý vývoj výnosov tomuto trendu nezodpovedá. V roku 2013 bola odbytová
Ak sa pozrieme na vývoj priemerných ročných mzdových nákladov na 1 zamestnanca v chove hydiny, zistíme, že v rokoch 2018 a 2019 prišlo k nárastu nákladov o 22,5 %. V období rokov 2016 až 2019 prišlo k cena za chladené kura na úrovni 2,09 EUR/kg, v roku 2019 je na úrovni iba 1,71 EUR/kg. To znamená pokles odbytovej ceny o 18 %. Cena kurčiat dodávaných v akciách je veľakrát nižšia ako 1,50 EUR/kg. Podobná situácia je aj v prípade deleného hydinového mäsa. V roku 2015 bola odbytová cena za kuracie rezne na úrovni 4,43 EUR/kg, v roku 2019 je priemerná cena iba na úrovni 3,98 EUR/kg, čo znamená pokles o 12 %.
Ako dlhodobo pripomíname veľkým negatívom pre slovenských chovateľov a spracovateľov hydiny je vysoký podiel dovážaného hydinového mäsa a vajec na pultoch zahraničných obchodných reťazcov a v stravovacích zariadeniach. Dovážaná hydina a vajcia sú ponúkané v letákových akciách za ceny výrazne nižšie ako sú výrobné náklady. S nízkou cenou súvisí aj nízka kvalita a bezpečnosť dovážaných tovarov, čo potvrdzuje aj niekoľko desiatok afér s dovážanými potravinami z nedávnej minulosti. Preto je dôležité, aby sa spotrebiteľ neorientoval pri nákupe hydiny a vajec na nižšiu cenu, ale aby sa orientoval na kvalitu a najmä slovenský pôvod potravín, ktoré sú pod neustálou kontrolou a bez akýchkoľvek afér.
Tieto všetky dôvody sa podieľajú na potrebe zavedenia rovnakého trendu pri odbytových cenách za hydinu a vajcia aký je pri nákladoch. Pretože ak rastú výrobné náklady, je nevyhnutné zvyšovať aj odbytové ceny, aby boli pokryté zvýšené náklady na produkciu. V opačnom prípade finančná situácia v chove a spracovaní hydiny v SR ohrozí ďalšiu existenciu chovateľov ako aj spracovateľov hydiny a odvetviu hrozí kolaps.
Na tlačovej konferencii sa predstavitelia Únie hydinárov Slovenska vyjadrili aj k združeniu aktivistov, ktoré útočí na slovenských obchodníkov a nabáda ich k ukončeniu nákupu slepačích vajec z klietkového chovu. Jednoznačne odsudzujeme takéto aktivity, nakoľko smerujú k poškodzovaniu dobrého mena a diskriminácii slovenských obchodníkov podporujúcich slovenských chovateľov. Až 80 % celkovej produkcie vajec na Slovensku pochádza z obohateného klietkového chovu a napriek tomu, že slovenské podniky svoje chovy postupne prerábajú, vzhľadom na finančné možnosti a zatiaľ bez podpory štátu, pomalým tempom. Tlačenie na slovenských obchodníkov a vyhrážanie sa cielenými kampani podporujúcimi bojkot slovenských prevádzok preto považuje ÚHS za neadekvátne.. Hydinári zároveň upozornili, že uprednostnenie zahraničnej produkcie na úkor slovenskej by ohrozilo potravinovú bezpečnosť spotrebiteľov. Na rozdiel od slovenských vajec, ktoré sú zárukou čerstvosti a kvality, sprevádzajú zahraničnú produkciu viaceré škandály, ako napríklad nedávna fipronilová kauza.
