Situácia v hydinárskom priemysle v roku 2014
V sektore chovu hydiny bola po rokoch poklesu výroby v rokoch 2013 a 2014 zaznamenaná stabilizácia výroby s miernym nárastom. V roku 2014 chovatelia hydiny na Slovensku vyprodukovali 91 426 ton živej jatočnej hydiny, čo predstavuje nárast oproti roku 2013 o 7,7 % – o 6 520 ton, z toho bolo 83 907 ton kurčiat (nárast o 6,6 % – o 5 182 ton), 6 035 ton sliepok (nárast o 24,6 % – o 1 193 ton), 1 331 ton moriek (nárast 7,1 % – o 88 ton), 79 ton kačíc (nárast o 36,7 % – o 21 ton) a 73 ton husí (nárast o 92,8 % – o 35 ton). Napriek nárastu produkcie živej jatočnej hydiny v rokoch 2013 a 2014 je dnešný stav stále hlboko pod úrovňou výroby v roku 2005.
V porovnaní s rokom 2005 je však dnešná produkcia živej jatočnej hydiny iba na úrovni 79,2 % produkcie roku 2005, u kurčiat je to iba 76,5 %. Ak porovnáme produkciu živých jatočných sliepok zistíme, že dnešná produkcia je o 9,3 % vyššia ako v roku 2005. U moriek a kačíc nastal výrazný pokles chovov po roku 2000. Preto ak porovnáme roky 2000 a 2015 zistíme, že aj napriek medziročnému rastu výroby, sme v roku 2015 vyprodukovali iba 23,2 % objemu výroby živých jatočných moriek a 14,9 % objemu výroby živých jatočných kačíc oproti roku 2000.
Priemerná jatočná hmotnosť brojlerových kurčiat sa medziročne zvýšila z 2,12 kg na 2,15 kg, t.j. o 1,4 %. Priemerná jatočná hmotnosť sliepok sa medziročne zvýšila z 1,71 kg na 2,32 kg, t.j. o 135,7 %. Priemerná jatočná hmotnosť moriek sa zvýšila medziročne z 12,18 kg na 12,62 kg, t.j. o 3,6 %. Priemerná jatočná hmotnosť kačíc bola v roku 2014 na úrovni 3,12 kg a priemerná jatočná hmotnosť husí na úrovni 5,41 kg.
Vo výrobe hydinového mäsa na bitúnkoch po výraznom poklese objemu výroby v roku 2013 prišlo k stabilizácii produkcie a iba k minimálnemu poklesu objemu výroby. V roku 2014 sa na slovenských hydinových bitúnkoch vyprodukovalo 50 903 ton hydinového mäsa, čo predstavuje pokles oproti roku 2013 o 1,1 % – o 585 ton. Na 1 obyvateľa sme vyprodukovali 9,35 kg hydinového mäsa, čo nás zaraďuje na chvost v rámci EÚ. Pri spotrebe hydinového mäsa na úrovni 16,9 kg na obyvateľa, ročná spotreba predstavuje 92 026 ton. Sebestačnosť Slovenska v produkcii hydinového mäsa je na úrovni 55,3 %, čo výrazne zaostáva za priemerom ostatných krajín EÚ ako aj plánovanou sebestačnosťou na úrovni 80 %..
V roku 2014 sa na slovenských hydinových bitúnkoch vyprodukovalo 50 585 ton kuracieho mäsa, čo predstavuje pokles oproti roku 2013 o 0,8 % – o 397 ton. Kuracie mäso predstavuje 99,38 % produkcie hydinového mäsa v SR.
V roku 2014 sa na slovenských hydinových bitúnkoch vyprodukovalo 122 ton morčacieho mäsa, čo predstavuje nárast oproti roku 2013 o 34,1 % – o 31 ton. Morčacie mäso predstavuje 0,24 % produkcie hydinového mäsa v SR.
V roku 2014 sa na slovenských hydinových bitúnkoch vyprodukovalo 196 ton slepačieho mäsa, čo predstavuje pokles oproti roku 2013 o 50,1 % – o 197 ton. Kuracie mäso predstavuje 0,38 % produkcie hydinového mäsa v SR. Kačacie a husacie mäso nebolo na našich bitúnkoch v roku 2014 spracovávané žiadne.
Na slovenských hydinových bitúnkoch bolo spracovaných iba 72,94 % objemu produkcie živej jatočnej hydiny v SR v roku 2014, u kurčiat bolo spracovaných 78,98 % produkcie, u sliepok iba 4,3 % objemu produkcie, u moriek iba 12,02 % objemu produkcie a kačice a husi neboli v roku 2014 spracované žiadne.
V produkcii slepačích vajec bolo Slovensko dlhodobo sebestačné. V roku 2014 prišlo k zníženiu tejto sebestačnosti na úroveň 96,58 %. Sebestačnosť klesla pod hranicu 100 % po prvýkrát od roku 2005. Sebestačnosť produkcie vajec z intenzívnych chovov predstavuje 63,66 %. V roku 2014 sme vyprodukovali 1 115 miliónov ks vajec, čo predstavuje pokles oproti roku 2013 o 4,1 % – o 47,5 miliónov kusov, avšak počet vajec vyprodukovaných v intenzívnych chovoch v roku 2014 po poklese v roku 2013 opätovne stúpol na 735 miliónov ks vajec, čo predstavuje medziročný nárast o 8,61 % – o 58 miliónov ks. Počet sliepok sa po poklese v roku 2013 medziročne opäť zvýšil na 5 931 tis. ks – o 2,1 %, o 122 tis. ks. Počet nosníc v intenzívnych chovoch sa po poklese v rokoch 2012 a 2013 spôsobenom problémami spoločnosti Begokon, v roku 2014 opätovne zvýšil na 3 078 378, čo predstavuje nárast stavov o 40,29 % a 884 000 kusov, čo je spôsobené obnovou mnohých nevyužívaných chovov. Znížila sa aj priemerná znáška na 1 sliepku – zo 193,8 ks na 192,5 ks – čo je pokles o 0,67 %.
Hlavné príčiny stagnácie odvetvia a poklesu výroby hydinového mäsa boli podobné ako v predchádzajúcom období:
1) príchod zahraničných obchodných reťazcov na náš trh po roku 2000 a ich obchodná politika,
2) otvorenie trhu v rámci Európskej únie,
3) nárast cien vstupov v chove hydiny pri nižších zmenách realizačných cien,
4) nízka úroveň lokálpatriotizmu našich spotrebiteľov pri nákupe domácich potravín,
5) nadprodukcia hydiny v Poľsku a Maďarsku a s tým súvisiace dovozy a ambulantné predaje.
V poslednom období pribudli aj nové príčiny stagnácie odvetvia:
6) minimálny podiel domácej hydiny v zariadeniach verejného stravovania – reštaurácie, školské jedálne, štátne organizácie,
7) zvyšujúci sa podiel hydinových mäsových výrobkov od spracovateľov červeného mäsa na domácom trhu.
Podiel hydinového mäsa podľa krajiny pôvodu na slovenskom trhu:
V roku 2014 sme na pultoch obchodných reťazcov našli hydinové mäso z 9 krajín pôvodu, čo bol opätovne nárast o 1 krajinu oproti roku 2013. V roku 2014 bol podiel slovenského hydinového mäsa na pultoch obchodných reťazcov na úrovni 51,60 %. V porovnaní rokov 2013 a 2014 prišlo k poklesu podielu domáceho chladeného a mrazeného hydinového mäsa o 2,97 %. Na druhom mieste zostalo maďarské hydinové mäso s 22,74 %, ale jeho podiel klesol medziročne o 3,02 %. Na tretie miesto sa dostala Česká republika s podielom 14,29 %, ktorý medziročne stúpol o 9,30 %. Na štvrté miesto kleslo Francúzsko s podielom 4,37 %, ktorý sa medziročne znížil o 2,28 %. Až za Českou republikou sa nachádza poľské hydinové mäso s podielom 2,33 % v obchodných reťazcoch. Poľské mäso má však na slovenskom trhu podstatne vyššie zastúpenie najmä v drobných mäsiarstvach, reštauráciách a školských jedálňach, kde majú slovenskí spracovatelia hydiny minimálne zastúpenie. V obchodných reťazcoch na Slovensku sa ešte nachádza hydinové mäso z Brazílie, Nemecka, Slovinska a Rumunska. Medziročne najvyšší nárast podielu zaznamenala česká hydina a najvyšší pokles zaznamenali Maďarsko a Slovensko.
Najvyšší podiel slovenského hydinového mäsa majú na svojich pultoch reťazce COOP Jednota, CBA, Lidl a Billa s podielom viac ako 60 %. Najnižší podiel domáceho hydinového mäsa majú METRO s podielom 31,03 % a Kaufland s podielom 28,00 %. Pod celoslovenským priemerom sa nachádza ešte reťazec Hypernova.
Zo slovenských spracovateľov hydiny mala na trhu najvyšší podiel spoločnosť HYZA s 48,02 %-ným podielom pred Hydinou Slovensko s 27,68 % a HSH s 23,73 %. Podiel spoločnosti Hydina Kubus na trhu bol 0,57 %.
Podiel hydinových mäsových výrobkov podľa krajiny pôvodu na slovenskom trhu:
V roku 2014 sme na pultoch obchodných reťazcov našli hydinové mäso zo 6 krajín pôvodu rovnako ako v rokoch 2012 a 2013. V roku 2014 bol podiel slovenských hydinových mäsových výrobkov na pultoch obchodných reťazcov na úrovni 73,27 %. V porovnaní rokov 2013 a 2014 prišlo k nárastu podielu domácich hydinových mäsových výrobkov o 6,06 %. Na druhom mieste zostalí hydinové mäsové výrobky z Českej republiky s podielom 15,84 %, ale ich podiel klesol medziročne o 3,83 %. Na treťom mieste zostali poľské hydinové výrobky s podielom 3,47 %, ktorých podiel medziročne klesol o 1,99 %. V obchodných reťazcoch na Slovensku sa ešte nachádzajú hydinové mäsové výrobky z Nemecka, Maďarska a Rakúska, ktorých podiel je nižší ako 4 %. Medziročne najvyšší pokles podielu zaznamenala Česká republika a najvyšší nárast zaznamenali domáce slovenské hydinové mäsové výrobky.
Podľa nášho prieskumu trhu iba 44 % slovenských hydinových výrobkov vyrábajú slovenskí spracovatelia hydiny, u ktorých je garancia slovenskej, kvalitnej a nezávadnej suroviny. Zvyšných 56 % slovenských hydinových mäsových výrobkov vyrábajú spracovatelia bravčového a hovädzieho mäsa, ktorí hydinovú surovinu nakupujú väčšinou zo zahraničia – z Poľska a Českej republiky
Podiel vajec podľa krajiny pôvodu na slovenskom trhu:
V roku 2014 sme na pultoch obchodných reťazcov našli vajcia zo 4 krajín pôvodu, čo bol nárast o 1 krajinu oproti roku 2013. V roku 2014 je podiel slovenských vajec na pultoch obchodných reťazcov na úrovni 86,11 %. V porovnaní rokov 2013 a 2014 prišlo k poklesu podielu domácich vajec o 2,93 %. Na druhom mieste zostali poľské vajcia s podielom 5,55 %, ale ich podiel klesol medziročne o 1,30 %. Na tretie miesto sa dostali vajcia z Českej republiky a Maďarska s podielom 4,17 %. Podiel českých vajec medziročne narástol o 0,06 % a maďarské vajcia v roku 2013 nemali zastúpenie na pultoch reťazcov. Medziročne zaznamenali najvyšší nárast vajcia z Maďarska a najvyšší pokles slovenské vajcia.
Najvyšší podiel slovenských vajec majú na svojich pultoch COOP Jednota a CBA s podielom 100 %. Nad priemerom bol podiel vajec v METRE s 90,91 % a Kauflande s 88,89 %. Najnižší podiel slovenských vajec ponúkajú reťazce LIDL s 75,00 % a BILLA s 66,67 %.
Zo slovenských výrobcov mala najvyšší podiel spoločnosť OVOGAL FARM s 58,06 %, pred spoločnosťou Begokon (dnes už neexistujúca) s 19,35 %, ProOvo s 11,29 % a spoločnosťou JANEK s 9,68 %.
Veľkým problémom zostalo aj po minulých rokoch nerovnomerné rozdelenie zisku v procese výroby a predaja výrobkov. Z vývoja cien je viditeľné výrazné roztváranie nožníc medzi odbytovou a spotrebiteľskou cenou v prospech obchodných reťazcov už dlhodobo a nožnice zostali roztvorené aj v roku 2014. To sa negatívne prejavuje nielen u potravinárov, ale najmä v našich chovoch hydiny. Jednotlivé obchodné reťazce sa pri tvorbe spotrebiteľských cien prispôsobujú spotrebiteľským cenám v iných konkurenčných obchodných spoločnostiach.
Aký teda bol rok 2014?
Popri negatívnom vývoji v odvetví sme v roku 2014 zaregistrovali aj niekoľko pozitív:
– nárast produkcie živej jatočnej hydiny na Slovensku,
– nárast počtu nosníc ako aj produkcie vajec v intenzívnych chovoch na Slovensku,
– slovenskí hydinári naďalej vyrábajú a ponúkajú na trh iba hydinu a vajcia najvyššej kvality, ktoré sú pod neustálou veterinárnou kontrolou,
– zvýšený záujem súčasného ministra pôdohospodárstva o riešenie kritickej situácie v živočíšnej výrobe a potravinárstve na Slovensku,
– pokračovanie v kontrolách dovážaných potravín,
– najvyšší počet udelených ocenení Značka kvality SK má hydinársky priemysel.
Aj v priebehu roku 2014 sa potvrdilo, že slovenské potraviny sú vysoko kvalitné a bezpečné pre spotrebiteľa a dovážané potraviny boli spájané s potravinovými aférami v Európe, ale najmä v Poľsku, ktorých počet sa vyšplhal už na niekoľko desiatok. ÚHS na túto skutočnosť už dlhodobo upozorňuje našich spotrebiteľov, ale aj predstaviteľov štátnej správy a v tejto činnosti pokračovala aj v minulom roku prostredníctvom tlačových konferencií a vystúpení v médiách. Našich spotrebiteľov sme upozorňovali na pozitívny prínos nákupu domácich potravín a hydiny a vajec, ktoré sú pod neustálym veterinárnym dohľadom, skontrolované a bezpečné pre spotrebiteľov. Dôkazom o tom sú aj udelené značky kvality SK pre 66 hydinových výrobkov. Tieto slovenské výrobky sú garanciou kvality a pôvodu.
