Podľa údajov Únie hydinárov Slovenska v sektore chovu hydiny nastal po roku 2005 postupný pokles produkcie, ktorý sa zastavil až v roku 2012. Za sedem rokov prišlo k poklesu produkcie živej hydiny v SR o 32 440 ton, čo predstavuje zníženie o 28,1 %. Od roku 2013 sme zaznamenávali postupný rast produkcie živej jatočnej hydiny až na úroveň 114 504 ton, ktorú sektor dosiahol v roku 2016. V minulom roku 2017 sme po období rastu produkcie mali mierny pokles produkcie chovu hydiny o 1,4 %, o 1 602 ton živej jatočnej hmotnosti. Produkcia živej jatočnej hydiny v minulom roku bola na úrovni 112 902 ton, z toho bolo 105 117 ton kurčiat (medziročný pokles o 1,4 %, o 1 487 ton), 5 510 ton sliepok (medziročný pokles o 332 ton, o 5,7 %), 2 140 ton moriek (medziročný nárast o 422 ton, o 24,6 %), 70 ton kačíc (medziročný pokles o14,6 %, o 12 ton) a 65 ton husí (medziročný pokles o 3 %, o 2 tony).
Na produkcii živej hydiny v SR má produkcia brojlerových kurčiat podiel 93,1 %, produkcia sliepok 4,9 %, produkcia moriek 1,9 % a produkcia vodnej hydiny spolu 0,1 %. Napriek nárastu produkcie živej jatočnej hydiny v období rokov 2013 až 2016 je dnešný stav stále pod úrovňou výroby v roku 2005. U moriek a vodnej hydiny nastal výrazný pokles chovov po roku 2000. V roku 2017 sme aj napriek výraznému nárastu produkcie vyprodukovali iba 36,3 % objemu výroby živých jatočných moriek a 11,7 % objemu výroby živých jatočných kačíc oproti roku 2000. V roku 2017 sa z vyprodukovanej živej jatočnej hydiny vyviezlo do zahraničia na zahraničné bitúnky 23 157 ton, čo predstavuje 20,5 % produkcie v SR.
Príčiny
Je niekoľko príčin stagnácie hydinárskeho odvetvia: medzi hlavné patrí najmä príchod obchodných reťazcov na náš trhu po roku 2000 a ich obchodná politika, vstup Slovenska do Európskej únie a otvorenie trhu, nárast cien vstupov v chove hydiny pri nižších zmenách realizačných cien, nízka úroveň lokálpatriotizmu našich spotrebiteľov pri nákupe domácich potravín, nadprodukcia hydiny a vajec v EÚ, obrovská nadprodukcia hydiny v Poľsku a Maďarsku a s tým súvisiace dovozy, žiadne dotácie do sektora hydiny zo strany štátu a minimálny podiel domácej hydiny v zariadeniach verejného stravovania – v reštauráciách, školských jedálňach či štátnych organizáciách, nízky podiel slovenských potravín v gastrosektore, zvyšujúci sa podiel hydinových mäsových od spracovateľov červeného mäsa na domácom trhu, neustále narastajúci počet prebaľovacích prevádzok na hydinu v SR, neustále klesajúce odbytové ceny za hydinové mäso a živú jatočnú hydinu, dovoz hydinového mäsa a vajec zo zahraničia a ich predaj za dumpingové ceny, obrovský prepad realizačných cien za živú hydinu a hydinové mäso v posledných 3 rokoch a uplatňovanie rozdielnych marží na domáce a zahraničné potraviny v obchodnej sieti.
Zástupcovia Únie hydinárov Slovenska diskutovala s predsedom SPPK Emilom Machom aj o finančnej situácii na trhu v rámci hydinárskeho sektora. Tá dlhodobo nie je vyhovujúca, a to najmä v porovnaní s okolitými krajinami.
Podľa predsedu Únie hydinárov Slovenska Timoteja Husára musí byť hlavnou úlohou zvýšiť výšku štátnej pomoci v rámci budúcoročného štátneho rozpočtu a rovnako zabezpečiť aj vyšší podiel domácich vajec a hydinového mäsa na trhu.
„Ak chceme zlepšiť konkurencieschopnosť slovenských hydinárov, musíme mať na to vyhovujúcu legislatívu a vyššiu štátnu pomoc v štátnom rozpočte od budúceho roka“, uviedol na stretnutí E. Macho.
