Už po tridsiaty piaty krát zorganizovala Únia hydinárov Slovenska odborný seminár, na ktorom sa vo Vysokých Tatrách zišiel doteraz najvyšší počet účastníkov.
Spolu vyše 160 manažérov a ďaľších pracovníkov z liaharenských, chovateľských a spracovateľských podnikov, z firiem produkujúcich konzumné slepačie vajcia, vrátene odborníkov poskytujúcich hydinárom technológie, krmivá, veterinárnu starostlivosť či iné služby dostalo množstvo podnetných informácií. Vystúpenia a prednášky renomovaných odborníkov z viacerých krajín boli zamerané na aktuálne problémy hydinárstva a jeho ďaľší rozvoj, na nové trendy v chove brojlerov a nosníc, na novinky vo výžive zvierat, v ich ustajnení či riešení zdravotných problémov hydiny.
Hlavným motívom celého seminára bola aktuálna požiadavka týchto dní – zabezpečiť vyššiu úroveň domácej produkcie pri dosahovaní parametrov vysokej kvality a zdravotnej bezpečnosti potravín.
Najskôr MVDr. Ivo Pekár zo Štátnej veterinárnej a potravinovej správy informoval o výsledkoch úradných kontrol hydiny, hydinového mäsa a konzumných slepačích vajec. Uviedol, že stále sa na trhu objavujú falšované potraviny, keď obsah nezodpovedá tomu, čo je uvedené na etikete. Aj cielené kontroly zamerané na vajcia odkryli niektoré nedostatky, najmä to, že obal síce deklaruje slovenskú produkciu, avšak vo vnútri sú vajcia zo zahraničia, najčastejšie z Poľska. Na toto by si mal dávať zákazník, ak chce konzumné vajcia z domácich chovov, pozor a sledovať údaje priamo na vajíčku.
Z viacerých iných zaujala prednáška holandského odborníka Marcela Janssena, ktorý nemalo pozornosti venoval nočnej more každého hydinára – vtáčej chrípke. Veď v Holandsku s ňou majú dosť skúsenosti, naposledy spred roka, kedy sa vyskytla na piatich farmách. Nútene museli poraziť 345 tisíc kusov hydiny a celkové náklady na likvidáciu epidémie dosiahli 50 miliónov eúr. Je to však podstatne menej ako v roku 2003, kedy na 255 farmách likvidovali 30 miliónov kusov hydiny, 86 ľudí sa nakazilo a 1 človek dokonca zomrel. To, že vlani vtáčia chrípka v oveľa menšej miere postihla holandských hydinárov pripisujú najmä zvýšenej veterinárnej starostlivosti, monitoringu prostredia, biologickej ochrane fariem, okamžitému zákazu presunu hydiny a ďaľším opatreniam. Na pozore sa musia mať predovšetkým farmy v blízkosti vodných plôch, kde sa vyskytujú vodní vtáci ako potenciálni nositelia tejto nebezpečnej infekcie. Marcel Janssen sa venoval aj vzťahu hydinári – obchodníci. Ako povedal, z ich strany je čoraz vyšší dopyt po hydine z welfer chovov, chcú rôzne typy kurčiat pre supermarkety a do popredia idú pomaly rastúce brojlery. Nie sú pre všetky kategórie zákazníkov, ale ak majú ľudia viac peňazí, zaujímajú sa o ne.
Podnetnú prednášku mal takisto MVDr. Vladimír Seman z Univerzity veterinárneho lekárstva v Košiciach. Svoju pozornosť zameral na inklúznu hepatitídu v chovoch brojlerových kurčiat, čo je podľa neho stále aktuálna téma. O myopathii prsného svalu u brojlerových kurčiat hovoril MVDr. Jozef Kalus zo Slovenskej asociácie aviárnej medicíny. Inovácie v stavbách a technologických zariadeniach v chovoch hydiny, o ktorých informoval Ing. Ladislav Martínek z Českej republiky, prispievajú k väčšiemu pohodliu zvierat, k znižovaniu nákladov a vyššej prosperite chovateľa.
Na seminári počas spoločenského večera ocenila ÚHS aj dvoch dlhoročných úspešných pracovníkov v hydinárskom priemysle. Ocenenie z rúk predsedu ÚHS ing. Timoteja Husára a riaditeľa ÚHS Ing. Mgr. Daniela Molnára prevzal podnikateľ, člen predstavenstva ÚHS inž. Jiří Mach, ktorý má liaharenské firmy v niekoľkých krajinách strednej Európy, vrátane Slovenska. Druhým oceneným bol Ing. Alexander Lengyel z Farmy Hyza Padáň.
