(Bratislava-urb) – Po nedávnom škandále s poľským hovädzím mäsom sa prostredníctvom médii vyjadrujú zástupcovia zriaďovateľov a prevádzkovateľov stravovacích zariadení k pôvodu mäsa, z ktorého pripravujú jedlo. Aby boli ich stravníci v pohode, so zjavnou spokojnosťou uvádzajú, že situáciu si aktuálne zisťovali a môžu povedať, že mäso majú od slovenských dodávateľov. Takže všetko je, podľa nich v absolútnom poriadku, žiadny lacný tovar z dovozu pred skončením doby spotreby a nebodaj zdraviu nebezpečný…
Lenže nepravda. Buď to vedia, a v tom prípade je to zavádzanie verejnosti, alebo sú presvedčení, že skutočne používajú v stravovacom zariadení čerstvé a zdravotne bezpečné mäso slovenského pôvodu a vtedy je to netolerovateľná nevedomosť prevádzkovateľa. Prečo? Lebo aj škandálozna poľská hovädzina sa objavila u nás od slovenského dodávateľa, aj fipronilové vajcia v roku 2017, ktoré sa dostali do niektorých bratislavských špičkových hotelov neboli slovenské, ale z Holandska, podobne aj kuracie prsia s antibiotikami v niektorých školských zariadeniach v roku 2015, ktoré boli pre zmenu z Brazílie. A mohli by sme pokračovať vo výpočte škandálov s importovaným mäsom, najmä hydinovým.
Prestaňme sa preto, vedome či nevedome klamať a hovorme pre serióznosť informácie o krajine, z ktorej mäso pochádza a nie, odkiaľ je dodávateľ. Lebo výrobca a dodávateľ, to sú aj u nás väčšinou dve rozdielne kategórie. Pre porovnanie. Na Slovensku sú iba traja veľkospracovatelia kurčiat a zopár lokálnych, no prebaľovačov a rôznych dodávateľov do školských a závodných jedálni či verejných stravovacích zariadení je vyše 40. A tí približne 80 percent hydinového tovaru majú zo zahraničia. Od Brazílie, cez Rumunsko, Poľsko, Maďarsko, Česko a najnovšie až po Ukrajinu.
Preto ak sa po rôznych škandáloch stravníci už začínajú zaujímať o pôvod mäsa aj mimo svojej kuchyne, majú právo na presnú odpoveď a prevádzkovateľ má povinnosť ju poskytnúť. A nezahmlievať “slovenským dodávateľom”.
