Túžba ovplyvniť podmienky, v ktorých naše budúce jedlo rastie a dozrieva, mnohých motivovala k vlastnému pestovaniu plodín či dokonca k chovu hospodárskych zvierat. Túžime po pravom mlieku, ktoré nechutí ako biela riedka voda, po paradajkách, ktoré sa nepýšia iba dokonalou farbou, po čerstvých vajíčkach či domácej slepačej polievke. Mnohých však priam principiálne odrádza veľkochov. Oprávnene?
Kvalitná hydina z veľkochovu?
S každou novou informáciou, ktorá sa nám pretláča do podvedomia, pociťujeme akési pnutie. Či už to nazveme raciom, spoločenskou uvedomelosťou, alebo obyčajným pudom sebazáchovy, núti nás zamýšľať sa nad tým, čo konzumujeme. Niektorí zloženie potravín a ich pôvod neriešia, iní si na tom dávajú extra záležať. Mnohí si však budujú averziu voči čomukoľvek, čo je pestované či chované hromadne. Je to prirodzené, no nie vždy opodstatnené.
Kvalita života hydiny – tak znie jeden z najčastejších argumentov. Tým ďalším je, že vo veľkochove nie je priestor na individuálny prístup, no ani na zbytočné pochybenia. Na otázku chovu hydiny nemožno poskytnúť jednoduchú a jednoznačnú odpoveď. Vyžaduje si komplexné nazeranie na problematiku vrátane chápania výhod a nevýhod v súvislostiach. Aj v rámci veľkochovu totiž existujú rôzne druhy a systémy chovov.
Individuálny prístup verzus hromadné know-how
Tí, ktorí nedôverujú „masovej výrobe“, s otvorenou mysľou siahajú po výrobkoch z fariem. Podporujú menších pestovateľov či chovateľov, prípadne si v rámci vlastných možností pestujú potraviny sami. To je dobrá voľba. V poriadku však nie je, keď veľkochovy automaticky odsúdia, a to bez toho, aby mali o nich bližšie, ale najmä relevantné informácie. Veľký tlak je vyvíjaný napríklad zo strany tzv. pseudoodborníkov, ktorí svoje tvrdenia zakladajú na domnienkach či správach zo zahraničia – naše slovenské veľkochovy sa však od tých zahraničných líšia.
Vedeli ste, že?
Slovensko patrí v oblasti výroby a spracovania hydiny a vajec k najvyspelejším štátom nielen Európy, ale dokonca aj sveta. Toto potvrdzujú výsledky kvality mäsa a vajec vykonávané stanicami kontroly úžitkovosti. Hoci od sebestačnosti máme stále ďaleko, na tieto popredné priečky dostali Slovensko kurčatá chované prevažne na veľkých moderných farmách.
Napriek tomu, že ide o produkciu veľkého množstva hydiny pri výrazne nižších nákladoch ako pri malých chovoch, hydina tam nie je žiadnym spôsobom zanedbávaná, práve naopak. Veľkochovateľom záleží na kvalite, preto investujú do špeciálnych krmív spracovaných na vedeckých podkladoch (garancia správnej kombinácie živín). Kurčatá majú navyše zabezpečené vhodné svetelné, klimatizačné a priestorové podmienky a dostatočný prístup k vode a ku krmivu. Veľkochov hydiny tak poskytuje kurčatám to, čo z hľadiska výživy i kvality životných podmienok potrebujú. Samozrejme, že na menšej farme je prístup k zvieratám individuálnejší. Aj veľkochov sa však môže pýšiť efektívne nastaveným systémom fungovania a vysokými štandardmi, ktoré pozitívne ovplyvňujú kvalitu koncových výrobkov. A nielen tú.
Chov hydiny – legislatíva – kvalitné mäso a vajcia
Slovenské chovy hydiny podliehajú prísnej veterinárnej kontrole. Pravidelné kontroly znižujú možnosti vzniku ohnísk nákazy rozličnými (napríklad vtáctvom prenosnými) ochoreniami. Toto je nepopierateľná výhoda veľkochovov, ktoré pravidelne kontrolujú zdravotný stav i celkovú telesnú kondíciu kurčiat v chove. K zákazníkovi sa teda od slovenských chovateľov dostáva iba hydina, ktorá je zdravotne absolútne bezpečná. Pokiaľ si chcete byť istí, že hydinové mäso, ktoré kupujete, neobsahuje antibiotiká, je dôležité, aby ste uprednostnili produkty vyrobené slovenskými spracovateľmi hydiny. Tí totiž spracovávajú iba hydinu z domácich chovov.
Slovenskí chovatelia a spracovatelia hydiny musia spĺňať najprísnejšie kritériá, ktoré stanovuje Európska únia. U nás sa vyrába iba vzduchom chladená hydina, ktorá je popri poľskej a juhoamerickej vodou chladenej hydine neporovnateľne zdravšia a bezpečnejšia. Pri zabíjaní hydiny je navyše prítomný neustály veterinárny dohľad, ktorý kontroluje kvalitu mäsa. Na predajné pulty sa teda dostane len kuracie mäso najvyššej kvality.
Vedeli ste, že?
Nielen veľké moderné farmy, ale aj kŕmenie hydiny a samotné krmivo spadá pod dôsledný dohľad. V praxi to znamená, že prehliadkam sú podrobené všetky kurčatá aj pred spracovaním, aj po spracovaní. K spotrebiteľom sa tak od slovenských chovateľov dostane iba zdravotne bezpečná hydina, ktorá neobsahuje žiadne antibiotiká. Vlastnosti kvality mäsa a vajec potvrdzuje aj označenie Značka kvality SK, ktorá vám zároveň pomôže odlíšiť dovážané zahraničné potraviny od tých našich.
Dobre vedieť:
- Brusel poskytol 12-ročné prechodné obdobie na zabezpečenie nových, lepších podmienok chovu v tzv. obohatených klietkach – chov hydiny v jednoduchých klietkach je od roku 1999 zakázaný a vajcia z neobohatených klietok sa môžu využívať výhradne na technologické účely (nie dodávať do predajní pre konečného spotrebiteľa).
- Slovenskí chovatelia si načas splnili túto povinnosť, a to svojpomocne (dotácií od štátu sa nedočkali). Aj to má okrem iného za následok, že napríklad slovenské vajcia sú dnes drahšie v porovnaní s dovážanými (v zahraničí sa farmári dočkali finančnej pomoci, napríklad v Česku vo výške 40 %).
- Nie všetky členské štáty EÚ však prispôsobili veľkochovy podmienkam a od Bruselu si vyžiadali výnimku (napr. Francúzsko, Španielsko, Portugalsko, Taliansko, Grécko, ale i Maďarsko a Poľsko). Aj to je jeden z dôvodov, prečo sa na našich predajných pultoch objavili vajcia a hydina, ktoré na nich z hľadiska legislatívy a predovšetkým kvality nemali čo robiť.
- Na dobré životné podmienky chovu vplýva viacero faktorov. Tu platí spomínané chápanie výhod a nevýhod jednotlivých druhov chovu v súvislostiach, nie samostatne. Príkladom je voľný pohyb hydiny vo veľkochovoch – zatiaľ čo na jednej strane predstavuje benefit v rámci kvality života, na druhej strane je zároveň mínusom. Umožňuje istú mieru voľnosti, no paradoxne tým zvyšuje sociálnu agresiu a tým aj úhyn. Veľkochov je odsudzovaný najmä pre klietkové typy chovu. Ale napríklad práve chov v obohatených klietkach má hodnoty hierarchickej agresie a úhynu najnižšie.
- Slovenské hydinové mäso, výrobky a vajcia spĺňajú kritériá kvality, čerstvosti a zdravotnej bezpečnosti potravín. Na lacnejšie potraviny z tretích krajín, kde EÚ nemá reálny dosah na kontrolu podmienok chovu sliepok, sa teda vo vlastnostiach kvality dá nie vždy spoľahnúť.
Možno akýsi podvedomý odpor človeka k masovosti, neforemnému anonymnému davu, môže za to, že mnohí vnímajú individuálny prístup ako lepší. Potvrdzuje sa to i v oblasti potravinárstva. Aj rámci tohto segmentu však existujú výnimky a nie vždy platí, že tento prístup je garanciou kvality. Slovenská hydina, ktorá putuje na regály supermarketov (bohužiaľ, stále v malom množstve), je jednou z najkvalitnejších na svete. Jej chov i spracovanie podliehajú prísnej legislatíve a neustálym kontrolám. Chov hydiny v našich veľkochovoch je preto bezpečný a má záruku vysokej kvality, ktorá nekolíše.