Nie je klietkový chov ako klietkový chov. Čo sú obohatené klietky? 

Klietkový chov hydiny evokuje u ľudí predstavu množstva sliepok nehumánne žijúcich v malom priestore. Prenasledovaní týmto obrazom preto často siahajú po vajciach z iného typu chovu, dúfajúc, že im prinesú väčší chuťový pôžitok, dodajú viac živín a ich kúpou si zabezpečia lepší vnútorný pocit. Táto predstava sa s realitou nestotožňuje. Prečo a aká je pravda? 

Pohľad do minulosti 

V období pred druhou svetovou vojnou bol kŕdeľ sliepok v počte 100 kusov vnímaný ako obrovský. Ak sa aj domácnosti venovali chovu hydiny, na svojom dvore mali iba „pár“ kusov sliepok. Existoval malý počet gazdovstiev, ktoré sa predsa len orientovali na produkciu vajec (ako jeden zo zdrojov svojho príjmu). Pomáhalo im v tom 50 – 100 sliepok. K výraznému rozvoju chovov totiž došlo až po roku 1960.  

Od roku 1961 začali vznikať špecializované farmy na chov nosníc s veľkou kapacitou, šľachtiteľské a rozmnožovacie chovy. Prechod na veľkochovy súvisel s rozvojom automatizácie a mechanizácie výroby. Zavádzali sa klietkové chovy nosníc, v ktorých bola znáška vyššia o 26 % v porovnaní s chovmi s voľným výbehom. V 70. rokoch sliepky znášali 250 vajec ročne – pri sliepkach vyšľachtených na produkciu vajec sa znáška zvyšovala na 340 kusov ročne (na porovnanie, v roku 2020 bola priemerná znáška na 1 sliepku cca 253 kusov, avšak toto číslo znižujú podstielkové a voľnovýbehové chovy, pri ktorých je znáška nižšia). 

V 90. rokoch sa začali rozmáhať aj alternatívne chovy hydiny vo voľnom výbehu a biochovy. Klasické veľkochovy si však naďalej držia vedúce postavenie. Práve v tejto súvislosti treba povedať, že nie je klietkový chov ako klietkový chov. Čo to znamená? 

Keď sa povie klietkový chov hydiny 

V súčasnosti rozoznávame tri základné spôsoby chovu nosníc:  

1. chov v klietkach (obohatených  a neobohatených),  
2. podstielkový chov (na podstielke a vo voliérach),  
3. chov v alternatívnom systéme (vo voľnom výbehu a biochov).   

Systém známy ako chov v neobohatených klietkach je priamo zodpovedný za predsudky voči klietkovým chovom. Podmienky kladené na životný priestor nosníc boli veľmi obmedzujúce (550 cm² plochy klietky s výškou 40 cm na každú nosnicu), sliepky sa nemohli v klietkach voľne pohybovať, hrabať, naťahovať ani mávať krídlami či sedieť na vyvýšenom mieste. Klietky boli umiestnené v halách s intenzívnym osvetlením, ktoré svietilo aj 17 hodín denne – žiadne stmievanie, iba ilúzia dňa a noci. Organizmus sliepok nedokázal fungovať prirodzene, respektíve nemohol si dostatočne oddýchnuť, zregenerovať sa. Lenže tento systém chovu je už dávnou minulosťou. 

Verejnosť apelovala na zlepšenie životných podmienok nosníc. A tak od 1. 1. 2012 bol vo všetkých štátoch Európskej únie chov nosníc v neobohatených klietkach zakázaný. Do popredia sa dostalo nazeranie na sliepku ako na živú bytosť, nielen ako na zviera produkujúce vajcia.  

Chov v obohatených klietkach, ako ho (možno) nepoznáte 

Chov v obohatených klietkach – na rozdiel od svojho „predchodcu“ – plne rešpektuje integritu sliepky ako živého tvora, ktorý si zaslúži dobré podmienky na život. Pre každú nosnicu je vyhradených najmenej 750 cm² plochy klietky, z toho 600 cm² musí predstavovať využiteľná plocha (s výškou minimálne 45 cm, pričom plocha hniezda sa do tejto hodnoty nezaratúva). Celková plocha klietky nesmie byť menšia ako 2 000 cm². Nosnice v obohatených klietkach majú porovnateľne veľký priestor ako nosnice pri podstielkovom chove. Sliepky musia mať hniezdo, bidlá (poskytujúce najmenej 15 cm na nosnicu, aby mohli sedieť a navzájom sa nevyrušovali). Podstielka im musí umožňovať hrabanie a zobanie. 

Tak ako každý systém chovu sliepok, aj chov v obohatených klietkach má svoje pozitíva i negatíva.  

Pozitíva týkajúce sa samotného chovu nosníc v obohatených klietkach 

• Sliepky majú lepší a najmä neustály prístup ku krmivu, a keďže kŕmenie prebieha efektívnou formou, je tu i najnižšia spotreba krmiva spomedzi všetkých systémov.  
• V prípade sliepok je nízka miera kanibalizmu a sociálnej agresie, čo je spôsobené tým, že žijú v systéme s jasne určenými pravidlami a hierarchiou. Sliepky sa poznajú a majú rozdelené svoje úlohy. Nedochádza tak k súbojom ani k zbytočným stresovým situáciám.  
• Úhyn nosníc je najnižší spomedzi všetkých spôsobov chovu, za čo môže bezpečné prostredie bez predátorov, zbytočnej agresie, rizík nákazy ochoreniami od divokého vtáctva či bez zbytočnej kontaminácie vzduchu.  
• Posledné pozitívum sa týka chovateľov a spotrebiteľov – keďže ide o systém s najnižšími nákladmi na chov, v čase neustáleho zdražovania predstavuje vhodný spôsob chovu na zastabilizovanie produkcie a bez extrémneho navyšovania nákupnej ceny. 

Pozitíva vo vzťahu k vajciam 

V tomto systéme je: 

• najvyššia znáška vajec,  
• najmenej poškodených vajec, 
• vajcia majú najvyššiu hmotnosť, 
• vajcia sú čisté, s minimom mikroorganizmov, a preto bezpečné pre spotrebiteľa, 
• vajcia majú najpevnejšiu a najhustejšiu škrupinu.  

Negatívom chovu v obohatených klietkach je mierne obmedzenie pohybových aktivít sliepok. Napriek tomu majú možnosť pohybu po klietke aj možnosť chôdze. Naťahovanie krídel i lietanie je v porovnaní s ostatnými systémami obmedzenejšie.   

Paradox? 

To, čo niektorí považujú za čiastočné obmedzenie pohybu, je na druhej strane presne tým, čo vytvára predpoklady na fungujúcu skupinu nosníc. Eliminácia stresu, ktorý za iných okolností vzniká z dôvodu chýbajúcej stanovenej hierarchie, pozitívne ovplyvňuje sociálne správanie sliepok. Nie sú agresívne, nedochádza medzi nimi k vzájomnému napádaniu a súbojom či dokonca ku kanibalizmu. Ukazovateľom dobrého nastavenia životných podmienok hydiny nie je len úhyn nosníc, ale aj miera znášky vajec. 

To, či sliepky pociťujú väčší stres, keď si nemôžu kedykoľvek a bez obmedzení zalietať, a do akej miery, je stálou témou odborných diskusií. Výstupy z týchto debát majú spoločného menovateľa – každý typ chovu so sebou nesie výhody a nevýhody. Treba však povedať, že štatistiky ukazujú, že ten klietkový (v obohatených klietkach) má na pohodu a život sliepok pozitívny vplyv. Dôkazom je najvyššia znáška vajec a najnižší úhyn nosníc v obohatených klietkach. Pretože iba spokojná sliepka chovaná vo vhodných podmienkach znáša veľa vajec a neuhynie. Navyše zo strany chovateľov vidíme snahu o neustále zlepšovanie podmienok pre sliepky. Smutnou správou je, že zo strany štátu majú chovatelia v tomto smere zviazané ruky najmä z dôvodu výrazne nižších podpôr chovu hydiny v porovnaní s okolitými krajinami. 

Spôsob chovu hydiny a vajcia 

Spôsob chovu má výrazný vplyv na znečistenie vaječnej škrupiny, teda aj na množstvo mikroorganizmov vo vajciach. Zatiaľ čo vajcia sliepok v obohatenom klietkovom chove obsahujú minimum mikroorganizmov, vo vajciach z voľného, ako aj podstielkového chovu je ich prítomnosť väčšia, keďže na ich škrupinách sa nachádzajú rôzne nečistoty v dôsledku voľnejšieho pohybu nosníc a kontaktu vajec s hnojom na podstielke. 

Kvalita, na ktorej záleží 

Každý systém chovu so sebou prináša odlišný prístup k starostlivosti o hydinu. Žiaden nie je dokonalý, avšak môžeme povedať, že hydina chovaná v obohatených klietkach má vytvorené veľmi vhodné podmienky na život. O sliepky je postarané z hygienického aj zdravotného hľadiska, o čom svedčia neustále vykonávané kontroly a dodržiavanie prísnej národnej i európskej legislatívy.

Veľkochovatelia robia maximum pre to, aby hydine vytvorili nestresujúce prostredie a zabezpečili jej krmivo, ktoré jednak prospieva priamo jej a jednak ovplyvňuje výslednú kvalitu vajec. Spotrebitelia si teda môžu kúpiť zložením výživné a pre zdravie bezpečné vajcia – áno, tie z klietkového chovu sa takýmito vlastnosťami môžu pochváliť.