Regály v obchodoch sa prehýbajú pod váhou nekonečných možností. Keď sa ich objaví príliš veľa, občas si skrátka nevieme vybrať. Rozhodnúť sa pre domáce alebo zahraničné výrobky? Veriť viac tomu, čo máme doma, alebo sa spoliehať na zahraničnú (ne)kvalitu?
Parametrov výberu môže byť mnoho – či už preferencie ovplyvňuje pôvod, vizuál výrobku, jeho kvalita, alebo zloženie, posledné slovo má často cena. Práve nízka cena výrobkov nabáda k tomu, aby sme dali prednosť zahraničným alternatívam. Hodenú návnadu v podobe super akcie okamžite konzumujeme a náš potravinový lokálpatriotizmus sa rozplýva rovnako ako sen o potravinovej sebestačnosti.
Čo je doma, to sa počíta
Situácia vo svete nám dáva jasne najavo, že je krátkozraké spoliehať sa výlučne na cudzie zdroje. Pritom v potravinovej oblasti sme v minulosti boli sebestační a v mnohých odvetviach sme dokonca sebestační dodnes. Ako je to v hydinárskom sektore?
Okrem poklesu produkcie živej jatočnej hydiny a konzumných vajec došlo aj k rapídnemu poklesu sebestačnosti v produkcii hydinového mäsa na úroveň len 47,7 %. V roku 2016 sme pritom boli na úrovni neuveriteľných 91,7 % (živá jatočná hydina). Od roku 2017 však z dôvodu výrazného nárastu spotreby hydinového mäsa a tiež pre postupný pokles produkcie živej jatočnej hydiny naša sebestačnosť neustále klesá. Prečo? Pretože stúpa dopyt po zahraničnej produkcii lacnejšieho hydinového mäsa a predaj domácich vajec taktiež zasiahla cenová politika.
Sebestačnosť v produkcii konzumných vajec sa u nás dlhodobo pohybovala v rozmedzí 90 – 100 %, čo je najvyššia hodnota spomedzi všetkých našich živočíšnych komodít. Z dôvodu zvýšenia spotreby, ako aj poklesu produkcie vajec na Slovensku sa však sebestačnosť v produkcii vajec znížila na 83,44 %, čo je najnižšia úroveň za posledných 30 rokov.
Vedeli ste, že?
Sebestačnosť nie je len o tom, čo dokážeme vyprodukovať, ale predovšetkým o tom, aký dopyt je po slovenských výrobkoch. Problémom teda nie je nedostatočná domáca produkcia alebo nesebestačnosť, ale dopyt slovenských spotrebiteľov po lacnejších dovážaných produktoch. Jednoducho povedané, čím väčší bude záujem o naše potraviny, tým viac sa bude môcť naša sebestačnosť zvyšovať.
Potraviny zo Slovenska – čísla v praxi
Pre lepšiu predstavu: produkcia živej jatočnej hydiny v roku 2020 bola na úrovni neuveriteľných 106 000 ton, pričom sa z nej vyviezlo na zahraničné bitúnky až 11 miliónov kusov. Na jedného obyvateľa sme v roku 2020 vyprodukovali 13,41 kilogramu hydinového mäsa. Toto nás však zaraďuje na posledné priečky v rámci Európskej únie. Ak vychádzame zo spotreby hydinového mäsa v SR za rok 2020 vo výške 28,1 kilogramu na jedného obyvateľa ročne, sebestačnosť Slovenska v produkcii hydinového mäsa je len na úrovni 47,7 %.
Alarmujúce je neustále pretrvávanie nízkeho podielu slovenského hydinového mäsa na pultoch obchodných reťazcov (pod úrovňou 50 %), ako aj v sektore stravovania (pod úrovňou 20 %). Za toto môžu extrémne nízke ceny dovážaného mäsa, v dôsledku ktorých je práve zahraničná hydinová produkcia nielen lukratívnejšia pre obchodné reťazce, ale s ohľadom na príťažlivú cenu je často preferovaná aj zákazníkmi. V časoch neustáleho zdražovania, keď mnohé rodiny postihnuté krízou doslova bojujú o naplnenie svojich základných potrieb, je to, žiaľ, pochopiteľné. Spotrebiteľské správanie založené na princípe „kupujem, čo je práve v ponuke alebo čo je za najnižšiu cenu“ (bez ohľadu na kvalitu či čerstvosť) je však viditeľné aj u tých, ktorí by si mohli dovoliť aj prémiové potraviny. Jednoducho absentuje dostatočne veľký záujem o kvalitatívne rozdiely.
Vedeli ste, že?
Napriek tomu, že obrovský príliv zahraničnej hydinovej produkcie tlačí na znižovanie odbytových cien, s ohľadom na neustály rast nákladov na produkciu hydiny a vajec nie je reálne pre našich chovateľov tieto ceny dorovnávať. Treba sa však na to pozerať aj z iného uhla – akú kvalitu dostanete za dovezené, nezriedka prebaľované mäso a akú za slovenskú hydinu, ktorá prechádza mnohými kontrolami a na základe nich disponuje označením značky kvality? Apel na garanciu zdraviu neškodlivých potravín by mal byť pri výbere prirodzený.
Nie je kura ako kura, nie sú vajcia ako vajcia…
My Slováci môžeme byť právom hrdí na množstvo vecí. Na prekrásnu prírodu, za ktorou k nám cestujú davy, na rozprávkovo krásne hrady a zámky, kultúrne pamiatky s jedinečnou históriou a v neposlednom rade aj na fantastické jedlo – pripravované z kvalitných domácich surovín.
Pri výrobkoch s pôvodom na Slovensku sa nemusíte obávať škandalózneho falšovania označenia krajiny pôvodu hydinového mäsa prebaľovacími spoločnosťami. Slovenskí hydinári aj naďalej vyrábajú a ponúkajú na trh iba hydinu, vajcia a hydinové výrobky najvyššej kvality, ktoré sú pod neustálou veterinárnou kontrolou a bez akýchkoľvek afér.
Všímajte si logo Značka kvality SK na obale potravín. Tak zistíte, že výrobok je zo slovenských surovín a pochádza skutočne zo Slovenska. Toto označenie udeľuje potravinárskym výrobkom Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR na základe špeciálnych testov a kontrol Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR.
Cyklenie, z ktorého sa musíme vymaniť
Potravinová sebestačnosť by mala byť jednou z našich priorít. Momentálne jej však (v mnohých oblastiach) nie sme schopní. Dostali sme sa do akéhosi zacyklenia, z ktorého nie je ľahké vystúpiť. Produkujeme čoraz menšie množstvo hydiny a vajec, keďže pre ne nemáme potrebný odbyt – tí, pre ktorých by boli potraviny určené, totiž bežne siahajú po lacnejších zahraničných alternatívach. Chýba nám teda väčší dopyt po slovenských výrobkoch, smerodajný pre zvýšenie našej produkcie.
Navyše nedostatok podpory domácich produktov spôsobuje okrem iného aj to, že slovenskí hydinári sa často pasujú s finančnými problémami a nie sú teda schopní financovať zvýšenie vlastnej výroby či investovať do inovácií. Ako docieliť zmenu?
Dopyt po hydinovom mäse, ale aj výrobkoch z hydiny a po vajciach stále rastie. To je fakt. Využime ho v prospech sebestačnosti a vlastného zdravia. Tak ako netúžime po tom, aby sme boli závislí od iných krajín v otázkach strategických zdrojov, mali by sme sa snažiť o väčšiu potravinovú sebestačnosť. Buďme lokálpatrioti, ktorí podporujú slovenských pestovateľov, chovateľov, farmárov a výrobcov, staňme sa spotrebiteľmi, ktorým záleží na zložení a pôvode produktov, a doprajme si slovenské potraviny, na ktorých kvalitu sa môžeme spoľahnúť.
