Chov hydiny má na Slovensku dlhú tradíciu. Hoci v minulom storočí sa u nás chovala vo voľných výbehoch, neustále sa zvyšujúci dopyt po čerstvých vajciach spôsobil, že sme prešli aj na iné systémy chovu, ktoré by mohli umožniť zefektívnenie znášania vajec. Prekvapivo sa práve tie najmenej očakávané spôsoby chovu spájajú s tzv. hydinovým kanibalizmom. Prečo? Vedeli ste, že sliepky proti sebe dokonca vedú skupinové boje?
Prostredie a chov hydiny
V súčasnosti poznáme tri základné systémy chovu nosníc, ktoré sa postupne vyvíjali:
- chov v neobohatených klietkach (v rámci Európskej únie zakázaný),
- chov v obohatených klietkach,
- chov v alternatívnom systéme (sem patrí podstielkový chov, chov vo voľnom výbehu a ekologický chov, tzv. biochov).
Rovnako ako životy ľudí ovplyvňuje prostredie, v ktorom vyrastajú, aj život hydiny ovplyvňujú prostredie a podmienky, v ktorých žije. Každý systém chovu so sebou prináša odlišný prístup k starostlivosti o hydinu, a teda aj samotné správanie je v jednotlivých chovoch odlišné.
Chov v obohatenej klietke – obmedzenie slobody alebo životná istota?
Pokiaľ patríte k tým, ktorí si pod pojmom klietkový chov predstavia množstvo nehumánne natlačenej hydiny v jednej malej klietke, tento smutný pohľad môžete z hlavy vymazať. Nehumánny chov hydiny bez dostatočného priestoru je minulosťou a dnes je v platnosti legislatíva, ktorá dbá na slušné životné podmienky hydiny. Napriek tomu, že lietanie je obmedzenejšie ako v iných systémoch chovu nosníc, chov v obohatenej klietke poskytuje hydine dostatočnú možnosť chôdze, behania aj naťahovania krídel. Prístup k vode je, samozrejme, neobmedzený a krmivo spĺňa kritériá kvality.
Vedeli ste, že?
Slovenské chovy hydiny podliehajú prísnej veterinárnej kontrole. Veterinárny lekár dohliada na to, aby sa v chovoch nepoužívali zakázané antibiotiká a, naopak, aby sa používalo iba kvalitné krmivo, ktoré je z hľadiska výživy založené na vedeckých poznatkoch. Výsledkom je racionálna výživa s presnými receptúrami.
Tak ako v každom systéme, aj tu platí kombinácia výhod a nevýhod: hydina síce nedokáže voľne poletovať, kedykoľvek sa jej zachce, no zato je jej dopriata pravidelná veterinárna starostlivosť a v súvislosti so živinami komplexná strava. O tom, že žije vo vyhovujúcich podmienkach, svedčí jednak kvalita výsledných hydinových produktov a jednak fakt, že miera sociálnej agresie a kanibalizmu je v tomto systéme výrazne nižšia ako v ostatných. Skutočne. Ako je to možné?
Sliepky sa v stabilnom a známom prostredí cítia najbezpečnejšie. Nosnice majú potrebu fungovania v stabilnej hierarchii, v ktorej každý jedinec presne vie, čo má zabezpečiť a aj to, kde je jeho miesto. Práve kombinácia kvalitnej stravy, dobrej starostlivosti a známeho prostredia bez zbytočných stresových situácií je faktorom, ktorý do veľkej miery eliminuje formy sociálnej agresie a kanibalizmu medzi jedincami.
Podstielkový a voľnovýbehový chov – súboje v pohybe
Podstielkový chov ponúka hydine pohybové aktivity bez väčších obmedzení. Hydina má možnosť chodiť, behať a má aj väčšiu možnosť lietať než pri chove v obohatenej klietke. Takáto „rozšírená sloboda pohybu“ však so sebou okrem mnohých pozitív prináša aj negatíva. Tým, že sliepky nemajú pevne vytvorenú hierarchiu, často dochádza k bojom. Vyššia miera agresie, vyššia miera kanibalizmu a parazity majú často za následok zvýšený úhyn jedincov v skupine.
Podobne je to aj v chove vo voľnom výbehu. Napriek tomu, že hydine ponúka takmer neobmedzené možnosti pohybu, systém nie je bez rizík či nástrah. Sliepky sa síce vybehajú a vylietajú do sýtosti, no takáto miera slobody spôsobuje nemalé problémy v sociálnej oblasti, kde platí nepriama úmernosť: čím viac slobody, tým menej istôt. Práve nedostatok istôt ukotvených v hierarchii je jedným zo spúšťačov stresu, ktorý nepriaznivo pôsobí na zvyšovanie miery sociálnej agresie a kanibalizmu.
Vedeli ste, že?
Hydina si doslova vytvára tzv. gangy, ktoré proti sebe bojujú. Pri voľnom pohybe nosníc dochádza k súbojom spôsobeným bojom o dominanciu. Zatiaľ čo v klietkovom chove sú si vzhľadom na vytvorené priestory a podmienky všetky sliepky „rovné“, voľný pohyb im umožňuje vytvárať skupinové hierarchie. Pri stresových situáciách, ktoré na základe toho vznikajú, sa nosnice často zhromaždia do kŕdľa a navzájom sa pošliapu alebo udusia.
Ekologický chov – podmienky vhodné na chov?
V ekologickom chove má hydina podmienky chovu čo najviac prispôsobené jej prirodzeným potrebám. Vďaka tomu sa môže tešiť z neobmedzených pohybových možností a jej strava je starostlivo pripravovaná výlučne z biokomponentov. Napriek danému (a aj napriek prísnej legislatíve v tomto ohľade) môže byť takéto prostredie pre hydinu stresujúce. Dôvody? Predovšetkým neexistencia stabilných väzieb, nekonštantné prostredie a premenlivý terén.
Sliepky pociťujú istú mieru empatie voči vlastnému potomstvu, no nie sú schopné nadväzovať „priateľské vzťahy“ navzájom. Ich správanie v kolektíve nedokáže získať podobu správania v komunite. Pre hydinu je omnoho jednoduchšie fungovať v nastavených podmienkach a obmedzeniach, ktoré znamenajú istoty, než samostatné rozhodovanie. Práve samostatnosť totiž môže vyústiť do konfliktov o moc.
Vedeli ste, že?
Nervozitu či agresivitu medzi sliepkami môže vyvolať častý stres. Spôsobuje ho akákoľvek zmena podmienok v chove, napríklad príchod nového zvieraťa, zmena prostredia, teploty, svetelného režimu, zmena kŕmnej dávky, nedostatok vody či prítomnosť parazitov. Treba sa však na to pozrieť ešte z iného hľadiska: o tom, či má napríklad nosnica vhodné podmienky na chov, hovoria dva základné ukazovatele, a to znáška vajec a úhyn nosníc. Paradoxne a pre mnohých nepochybne prekvapivo je práve pri klietkovom chove úhyn najmenší, a to 5 – 6 %. Vzájomné ubližovanie si sliepok a stresové situácie ho pri voľnom chove zvyšujú na 20 – 25 %. Na kvalitu života hydiny a systému chovov preto nemôžeme nazerať iba jednostranne.
