Očakávaný vývoj cien kŕmnych zmesí, možnosti navýšenia objemu kŕmnych zmesí pri plánovanom zvýšení produkcie brojlerových kurčiat na úroveň 80 % spotreby hydinového mäsa a zvýšení produkcie vajec na 100 % spotreby, prehodnotenie vývozu zrnín do zahraničia a iné otázky boli témou spoločného rokovania predstaviteľov Únie hydinárov Slovenska a Zväzu výrobcov krmív, skladovateľov a obchodných spoločností. Náklady na krmivá totiž predstavujú až 70 percent celkových nákladov chovateľov hydiny a tak sa snažia hľadať s krmivármi také riešenia, ktoré by pomohli existovať na trhu obom odvetviam. Aby v reťazci poľnohospodárska prvovýroba, chovateľ, spracovateľ a obchod neprofitovali iba články na začiatku a na konci ako je to v súčasnosti. Ako povedal predseda ÚHS Timotej Husár, hydinári preferujú krmivá od domácich dodávateľov, musia mať však zaručenú primeranú cenu a čo je nemenej dôležité, aj stabilnú vysokú kvalitu. Slovenskí hydinári sú prevažne bez pôdy a teda aj bez dotácii, čo ich podnikateľské podmienky v porovnaní so zahraničím sťažuje. Na druhej strane tí, čo dostávajú dotácie, značnú časť obilia, kukurice, sóje či repky vyvážajú do zahraničia, prípadne ide mimo živočíšnu výrobu, čo potom dvíha ceny surovín na výrobu kŕmnych zmesí.. Na túto skutočnosť poukázal aj predseda Zväzu výrobcov krmív Marian Uhrík, pričom zdôraznil, že slovenskí krmivári majú dostatočné kapacity a sú schopní v plnej miere pokryť potreby hydinárov. Jedným z riešení by bolo zriadenie štátneho kŕmneho fondu, v ktorom by boli evidované zásoby a z týchto by v prípade potreby čerpali subjekty živočíšnej výroby, ďalej by mal mať rezort prehľad o tom, kam ide dotovaná produkcia poľnohospodárskej prvovýroby a v neposlednom rade treba sústavne apelovať na obchodné reťazce a ich častokrát neprimerane vysoké marže. Svoje môže povedať aj zákazník tým, že pri nákupoch bude uprednostňovať slovenskú hydinu.
