Základnou úlohou štátu v oblasti výroby a predaja potravín je zabezpečenie potravinovej sebestačnosti a potravinovej bezpečnosti. .
Sebestačnosť v produkcii hydinového mäsa na Slovensku:
Prieskum ÚHS v roku 2014 – podiel slovenského hydinového mäsa na pultoch OR: 51,6 %
Podiel domácej produkcie na domácej spotrebe hydinového mäsa – sebestačnosť v roku 2013: 47,5 %
Produkcia hydinového mäsa na 1 obyvateľa v roku 2013: 9,5 kg
Spotreba hydinového mäsa na 1 obyvateľa v roku 2013: 20,0 kg
Zahraničný obchod s hydinovým mäsom – dovoz v roku 2013:
Produkcia hydinového mäsa v SR 51 488 ton
Dovoz hydinového mäsa do SR 68 964 ton o 34 % viac ako výroba
Najvyšší dovoz hydinového mäsa do SR v roku 2013:
Finančné vyjadrenie Hmotnosť v %
Maďarsko 66,157 mil. EUR 24,1 %
Česká republika 31,331 mil. EUR 29,0 %
Poľsko 23,929 mil. EUR 21,0 % vysoký podiel priame predaje
Holandsko 11,540 mil. EUR 10,0 %
Brazília 9,344 mil. EUR 8,1 %
Zdroj: VÚEPP, ŠÚ SR
Index globálnej potravinovej bezpečnosti – The Economist:
Rebríček hodnotí nielen kvalitu a bezpečnosť domácej výroby, ale aj jej dostupnosť a cenovú dostupnosť.
Kvalitu a bezpečnosť domácej výroby máme štandardne vysokú, ale dostupnosť a cenová dostupnosť domácej produkcie výrazne zaostáva. Jedným z dôvodov je aj tlak obchodných reťazcov na nízke ceny.
Poradie:
1. USA
23. Česká republika
26. Poľsko
29. Maďarsko
31. SLOVENSKO
44. Rumunsko
Potravinová bezpečnosť sa v SR realizuje prostredníctvom právnej úpravy úradnej kontroly potravín v zákone NR SR č. 152/1995 Z.z. o potravinách. V zmysle § 18 sa úradná kontrola potravín vykonáva na všetkých stupňoch výroby, spracúvania potravín a ich distribúcie a nad dovozom potravín z tretích krajín a vývozom. Podľa § 20 sú zamestnanci orgánov úradnej kontroly potravín vykonávajúci úradné kontroly potravín pri výkone kontroly oprávnení vstupovať v prevádzkovom čase a mimo prevádzkového času do priestorov, v ktorých sa potraviny vyrábajú, manipuluje sa s nimi alebo sa umiestňujú na trh.
Základný problém v otázkach potravinovej bezpečnosti vidíme pri prevádzkach, ktoré sa zaoberajú iba rozrábaním alebo balením hydinového mäsa, (tzv. prebaľovači), kde nie je stály veterinárny dozor, ale iba občasný dohľad veterinára. Cez tieto prevádzky sa na náš trh dostáva veľké množstvo hydinového mäsa, ktoré bolo spracované mimo územia Slovenska. Vzhľadom na nedávne potravinové aféry v zahraničí pokladáme tieto prevádzky za potenciálne riziko ohrozenia potravinovej bezpečnosti nášho domáceho trhu s hydinovým mäsom. Keďže v týchto prevádzkach nie je stály veterinárny dozor, nedochádza tu k neustálej kontrole mäsovej suroviny, tak ako je to na hydinových bitúnkoch na Slovensku, kde sú prítomní na každej prevádzke počas celej prevádzkovej doby viacerí veterinárni lekári a všetka živá hydina pred zabitím ako aj spracované hydinové mäso podlieha nepretržitej a dôkladnej prehliadke a kontrole. Preto navrhujeme, aby prišlo k úprave platných právnych predpisov, aby mohlo dochádzať k rozrábaniu a baleniu hydinového mäsa iba v tých výrobných a prevádzkových priestoroch, kde je zabezpečený neustály veterinárny dozor v zmysle zákona NR SR č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti, teda podľa v súčasnej dobe platnej legislatívy iba na hydinových bitúnkoch.
Z hľadiska zabezpečenia potravinovej bezpečnosti oceňujeme výkon úradnej kontroly na cestách zo strany veterinárnych inšpektorov, ale myslíme si, že je potrebné zamerať pozornosť najmä na pohraničnú oblasť a vstupy ciest na naše územie, čo potvrdilo aj nedávne vrátenie veľkého množstva potravín zo slovenského pohraničia na Ukrajinu. Hlavným dôvodom je skutočnosť, že na slovenských hydinových bitúnkoch a prevádzkach na výrobu potravín je zabezpečený neustály veterinárny dozor, ktorý všetky slovenské potraviny kontroluje. Ale ako ukazujú nedávne potravinové aféry v zahraničí, dohľad nad výrobou potravín v zahraničí je nedostatočný a laxný. Preto je nevyhnutné zamerať činnosť kontrolných orgánov na dovážané potraviny, ktoré pri kontrolách na území SR dlhodobo vykazujú vysoké percentá nevyhovujúcich potravín. Rovnako je dôležitá kontrola v miestach určenia dovážaných potravín, teda vo veľkoskladoch a distribučných skladoch. Iba týmto spôsobom zabezpečíme potravinovú bezpečnosť SR.
Ďalším problémom v oblasti potravinovej bezpečnosti je roztrieštenosť úradnej kontroly potravín medzi viacero orgánov štátnej správy a jej nerovnaký výkon jednotlivými orgánmi.
V zmysle § 21 a § 21a zákona o potravinách orgánmi štátnej správy vo veciach úradnej kontroly potravín sú:
a) Ministerstvo pôdohospodárstva a Ministerstvo zdravotníctva,
b) orgány verejného zdravotníctva,
c) Štátna veterinárna a potravinová správa,
d) regionálne veterinárne a potravinové správy,
e) Ministerstvo obrany, Ministerstvo vnútra a Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže.
Podľa § 23 zákona o potravinách orgány štátnej veterinárnej a potravinovej správy vykonávajú úradnú kontrolu potravín nad ich výrobou, v obchodnej sieti, pri manipulovaní s nimi a pri ich umiestňovaní na trh
potravín živočíšneho pôvodu, rastlinného pôvodu, geneticky modifikovaných potravín
a poľnohospodárskych produktov a potravín predávaných priamo konečnému spotrebiteľovi.
Orgány štátnej správy v oblasti verejného zdravotníctva vykonávajú úradnú kontrolu potravín v prevádzkarniach verejného stravovania vrátane výroby cukrárskych výrobkov, zmrzliny a prípravy hotových pokrmov a jedál na predajných miestach. Bližšiu úpravu úradnej kontroly potravín v zariadeniach spoločného stravovania uvádza zákon NR SR č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. V § 26 ods. 4 tohto zákona sa však hovorí iba o povinnostiach prevádzkovateľov stravovacích zariadení, ktoré úrady verejného zdravotníctva iba kontrolujú nasledovne: „Fyzická osoba – podnikateľ a právnická osoba, ktoré prevádzkujú zariadenia spoločného stravovania sú povinné zabezpečovať sústavnú kontrolu pri preberaní surovín a viesť o vykonanej kontrole evidenciu počas piatich rokov, zabezpečovať a kontrolovať podmienky dodržania zdravotnej neškodnosti uskladňovaných surovín, polovýrobkov, polotovarov, hotových pokrmov a nápojov, zabezpečiť pred výdajom stravy odber vzoriek pripravených hotových pokrmov, ich uchovanie a o odobratých vzorkách viesť dokumentáciu.“ Tento právny predpis nehovorí nič o priamej kontrole vstupných surovín v týchto zariadeniach zo strany orgánov verejného zdravotníctva. Tento fakt nám potvrdili aj slová ministerky zdravotníctva SR v liste adresovanom Únii hydinárov Slovenska, ktorý bol odpoveďou na našu požiadavku zabezpečiť zvýšenú kontrolu dovážaných potravín vo všetkých sférach ich ďalšieho využitia a predaja z dôvodu potravinových afér v zahraničí a používania škodlivých látok v hydinovom mäse v zahraničí ako je zvýšený obsah antibiotík, chlóru alebo vody.
V zmysle zákona o potravinách ako aj zákona o veterinárnej starostlivosti Štátna veterinárna a potravinová správa SR vykonáva kontrolu potravín iba v procese výroby potravín, ich predaja a distribúcie. V zmysle platnej legislatívy ŠVPS však nemôže vykonávať kontrolu v stravovacích zariadeniach, pretože jediným kontrolným orgánom v týchto zariadeniach je Úrad verejného zdravotníctva SR, ktorý patrí do zriaďovacej pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva SR. A ako vyplýva z listu Ministerky zdravotníctva SR, kde uvádza „Úradnú kontrolu čerstvého mäsa na trhu vykonávajú orgány veterinárnej a potravinovej správy v SR, ktoré sú v pôsobnosti Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR“, úradnú kontrolu potravín v stravovacích zariadeniach Úrad verejného zdravotníctva SR a ani žiadny iný orgán nevykonáva. ÚVZ tu vykonáva iba ostatné druhy kontroly.
K možného porušeniu potravinovej bezpečnosti môže prísť aj cez zariadenia spoločného stravovania, kde je vysoký podiel (až 90 %) dovážaného hydinového mäsa. Hlavným problémom je nízky podiel kvalitného a skontrolovaného slovenského hydinového mäsa v reštauráciách a školských stravovacích zariadeniach (do 10 %). Ostatné zariadenia podľahli tlaku distribútorov a okolia na prípravu jedla z lacného a najmä nekvalitného dovážaného hydinového mäsa, čím prichádza k ohrozeniu zdravia stravníkov a najmä mládeže a detí. Preto je nevyhnutné, aby aj cez zariadenia verejného a školského stravovania bolo ponúkané iba domáce hydinové mäso a domáce potraviny, ktoré podliehajú prísnej kontrole.
Preto si myslíme, že v záujme ochrany zdravia ľudí je nevyhnutné, aby právomoc na vykonávanie úradnej kontroly potravín v stravovacích zariadeniach prešla na Štátnu veterinárnu a potravinovú správu SR, rovnako ako je to pri výrobe potravín, ich predaji a distribúcii, aby mohla prebiehať riadna kontrola u všetkých potravín, ktoré sa nachádzajú na trhu. Preto navrhujeme, aby prišlo k zmene zákona o potravinách a zákona o veterinárnej starostlivosti tak, aby úradná kontrolu všetkých potravín na území SR vrátane stravovacích zariadení prešla do právomoci Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR. V záujme ochrany zdravia ľudí je nevyhnutná najmä prevencia. Najúčinnejšou prevenciou je zamedzenie možnosti uvádzania nekvalitných a najmä nekontrolovaných potravín na trh. Tieto potraviny sú na trh uvádzané predovšetkým prostredníctvom stravovacích zariadení. A najcitlivejšou skupinou sú najmä deti a mládež, ktorí sa stravujú prostredníctvom zariadení školského stravovania. A iba prevencia a vyradenie nekvalitných a škodlivých potravín im umožní žiť kvalitný, plnohodnotný, zdravý a najmä dlhý život. Touto formou prevencie sa ušetria aj ďalšie výdavky štátnej správy na lieky, lekársku starostlivosť a vyplácanie sociálnych dávok ako dôsledok konzumácie nevhodných potravín.