Vedeli ste, že len minimum kuracieho mäsa podávaného počas obedov v školách či škôlkach pochádza zo slovenských chovov? Slovenská hydina cestu do školských jedální nachádza len sporadicky. V súboji kvalita verzus cena totiž na plnej čiare vyhráva cena a s ňou súvisiaca snaha nasýtiť z obmedzených finančných zdrojov čo najväčšie množstvo detí. Slovenské potraviny nahrádzajú lacnejšie zahraničné verzie, ktorých pôvod, respektíve kvalita je diskutabilná.
Nechajme hovoriť čísla
V závere roka 2021 sa prieskumom SPPK zistilo, že na pultoch obchodných reťazcov na Slovensku je len 73 % slovenských vajec, 46 % slovenského hydinového mäsa a 40 % slovenských hydinových mäsových výrobkov.
Slovenská hydina podávaná na obedoch v školských stravovacích zariadeniach dopadla ešte horšie. Jej podiel je alarmujúcich 20 % (v slovenských reštauráciách je číslo ešte šokujúcejšie, ide o takmer zanedbateľných 10 %).
Potravinová (ne)bezpečnosť
V momente, keď sa dieťa stáva súčasťou vzdelávacieho systému, sa jeho strava do istej miery presúva mimo kontroly rodičov. Do jedálnička detí sa dostávajú i potraviny, ktoré v ňom predtým nefigurovali. Na jednej strane je spokojnosť, že deti majú teplý obed a „domácu stravu“, na druhej nevedomosť o ich kvalite. Akosi prirodzene počítame s tým, že na tanieri majú výživovo hodnotné a, samozrejme, bezpečné potraviny. Ukazuje sa však, že až taká samozrejmosť to nie je.
Vedeli ste, že?
Kontrolu v školských stravovacích zariadeniach nevykonávajú veterinárni inšpektori, ale Úrad verejného zdravotníctva SR. Ten kontroly síce realizuje, ale v rámci nich nekontroluje vstupnú surovinu, teda ani hydinové mäso, z ktorého sa pripravujú jedlá. Mäso používané v stravovacích zariadeniach je teda v podstate anonymné a „bez dohľadu“.
Jediným riešením, ktoré by predstavovalo krok k zvýšeniu ochrany zdravia detí, je zmena legislatívy, a to tak, aby mäso ako vstupná surovina v sektore stravovania spadalo rovnako ako v obchodoch pod kontrolu ŠVPS SR, podobne ako je to v susednej Českej republike.
Kvalita a cenová politika
Podľa dostupných informácií realizujú gro verejných obstarávaní na potraviny vedúce školských jedální a len zlomok takýchto obstarávaní je na pleciach samospráv. Paradoxom však je, že napriek tomu, že väčšina vedúcich školských jedální otvorene preferuje slovenské mäso pred hydinou dovezenou zo zahraničia, prieskumy potvrdzujú, že v drvivej väčšine je deťom podávané jedlo pripravované z dovážanej hydiny (najmä z Poľska a tiež z Maďarska).
Pritom slovenská hydina na rozdiel od mäsa dovezeného zo zahraničia nebola v poslednom desaťročí spájaná so žiadnym potravinovým škandálom – aj keď nejde o škandály ako také, ale predovšetkým o potravinovú bezpečnosť. Slovenskému kuraciemu mäsu sa vďaka desaťkrokovému procesu kontroly úspešne vyhýbajú problémy typu obsah nepovolených a škodlivých látok, ktoré v zložení mäsa nemajú čo hľadať, či obsah veľkého množstva vody zvyšujúci objem spracovaného hydinového mäsa (na Slovensku uprednostňujeme chladenie vzduchom).
Ak sa na nedeľňajší obed vyberiete do reštaurácie (ktorá sa nepýši tým, že na prípravu jedál používa suroviny od lokálnych farmárov), s veľkou pravdepodobnosťou dostanete namiesto slovenskej hydiny rezeň z kurčaťa vykŕmeného v Brazílii alebo Poľsku. Okrem toho, že si za pochybnú kvalitu priplatíte, v konečnom dôsledku skonzumujete to, čo vaše deti v škole.
Súčasná situácia
Slovensko patrí ku krajinám Európskej únie, ktoré majú najvyšší podiel alergií, srdcovo-cievnych a onkologických ochorení. Jedným zo „záslužných“ dôvodov je práve vysoký podiel dovážaných potravín spojených s potravinovými aférami v sektore stravovania na Slovensku. Táto informácia je smutná o to viac, že na Slovensku vyrábame a spracovávame potravinové výrobky, ktoré sú kvalitatívne na veľmi dobrej úrovni (vrátane prémiovej kvality, ktorú spoznáte jednoducho vďaka logu Značka kvality SK na výrobkoch). Slovenskí farmári však nedokážu podliezť nastavenú cenovú politiku dovážaných potravín – a už vôbec nie v súčasnosti, keď sa intenzita nákladov u chovateľov a spracovávateľov hydiny výrazne zvyšuje.
Vedeli ste, že?
- Za posledné 2 roky stúpli ceny za kŕmne zmesi pre hydinu o 59 %.
- Tento nárast sa prejavil najmä v roku 2022, keď tieto náklady vzrástli až o 35 %.
- Medziročne vzrástli chovateľom hydiny ceny elektrickej energie takmer 4-násobne, ceny plynu takmer 3-násobne (niektorým dokonca ešte výraznejšie).
- V chove nosníc a v produkcii vajec vzrástli celkové náklady v priemere o 2,27 € na 100 ks vajec (zároveň je problémom, že máme druhú najnižšiu odbytovú cenu vajec v rámci celej EÚ).
- Spracovateľom hydiny vzrástli náklady na chladené kura v priemere o 0,88 € na 1 kg, čiže z 1,66 €/kg na 2,54 €/kg.
Kde je vôľa, tam je cesta
Vzhľadom na aktuálnu situáciu v agropotravinárskom sektore je nevyhnutné prijať účinné opatrenia zo strany štátu. Lenže čo sa týka školských jedální a prítomnosti dovážaného hydinového mäsa, tam bola situácia alarmujúca už pred samotnou krízou.
Napriek tomu, že nízky podiel slovenského kuracieho mäsa v školských jedálňach predstavuje problém, ktorý je potrebné riešiť komplexne, existujú spôsoby, ako prispieť k jeho vyriešeniu. V tomto ohľade je nevyhnutné legislatívne zabezpečiť, aby stravovacie zariadenia, v ktorých stravníkom prispieva štát, používali dostupnú čerstvú a zdravotne bezpečnú slovenskú hydinu i vajcia. Rovnako je nevyhnutné, aby tlak na zástupcov škôl a obcí vyvinuli aj rodičia, pretože najmä im by malo záležať na kvalitnej a bezpečnej strave, ktorá napomôže zdravému vývinu ich detí.
Pokiaľ nám záleží na budúcnosti detí, malo by aj na vytvorení čo najlepších podmienok pre ich život. Zabezpečenie kvalitnej stravy by preto nemalo byť opomínané a podceňované – nezahŕňa totiž iba oblasť domáceho stravovania, ale aj jedálniček na pôde školských inštitúcií.
